Keď po silnej búrke dochvela sa zem, do popredia vstúpil prenádherný vnem.
Ťažké mraky vietor pomaličky trhá, závan sviežich prúdov všade vôkoľ vrhá.
Kúsoček jasnej modrej na oblohe zaskvie sa, je to ako keby odkryli sa nebesá!
Neváhajúc ani na malinkú chvíľu, už prvé lúče slnka nežne hrejú malú vílu.
Tá teší sa z toho. A veru že ani ona nelení! Tancuje, až všade vôkoľ sa to znovu zelení!
Strieborné kvapky z črpáčika s veľkou láskou leje, tam, kde zeme dotknú sa,nový kvietok zreje
Je ich veľmi veľa, a každý z nich smeje sa: Žeby ozaj po tej búrke otvorili sa nám nebesá?