úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Štv, 28. Mar 2024, 20:38

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 7 ] 
Autor Správa
 Predmet príspevku: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Pon, 20. Júl 2009, 17:15 
Offline

Registrovaný: Sob, 06. Sep 2008, 19:27
Príspevky: 47
Je to tak ako napísal autor: Dedičný hriech, ktorým trpia všetci ľudia naozaj existuje. Prenáša sa z pokolenia na pokolenie cez časť našej DNA v našej krvi, ktorej sme nositeľmi za náš rodokmeň.
Je to naozaj tak,že ak chceme zmeniť našu budúcnosť musíme na sebe zapracovať a ako napísal autor nie iba žiť podľa toho čo od nás práve vyžadujú myšlienky. Zapracovať na sebe sa dá iba cez prítomnosť okamžiku
pozit. myslením , meditáciou, koncentráciou zbaviť sa postupne nadvlády rozumu nad duchom,lebo ako píše autor ešte k dedičnému hriechu pridávame svoj diel. Tento príspevok ma zaujal preto,že môj život bol plný utrpenia a veľmi som si priala,aby sa v našej rodine prestali diať dedičné odplaty v podobe trpiacich žien,ktoré rôznymi spôsobmi prišli o manželov a veľmi ťažko sa trápili v živote bez manželov. /moja mama, moja babka, bab.sestra aj bab. mama/. Vrchol všetkého bolo keď aj mňa manžel opustil vo veľmi ťažkých časoch prechodu na invalidný dôchodok. Toto všetko ma priviedlo k poznaniu zapracovať neuveriteľne na sebe,aby som túto nepriaznivú karmu zvrátila.
Dnes po rokoch práce na sebe žnem čo som dlhé roky zasievala.Tvrdá práca priniesla svoje ovocie.........radosť do života, pozitívne myslenie , soc. istotu a lásku ku všetkým a všetkému.Túto istotu som nadobudla cez vieru a Ježiša Krista . Bolo to nesmierne namáhavé a verím,že môj duch už nikdy nedovolí, aby nad ním vládol rozum.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Uto, 21. Júl 2009, 10:13 
Offline
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Pia, 21. Dec 2007, 13:13
Príspevky: 128
Bydlisko: Košice
zdenkaSLA píše:
Dnes po rokoch práce na sebe žnem čo som dlhé roky zasievala.Tvrdá práca priniesla svoje ovocie.........radosť do života, pozitívne myslenie , soc. istotu a lásku ku všetkým a všetkému.Túto istotu som nadobudla cez vieru a Ježiša Krista . Bolo to nesmierne namáhavé a verím,že môj duch už nikdy nedovolí, aby nad ním vládol rozum.



"radosť zo života, pozitívne myslenie,..." to sú dobré veci, ale čo majú spoločné s duchom?

Ľudia si myslia, že keď sa naučím pozitívnemu mysleniu, tak potom sa už prebudí náš duch? Aká naivná predstava...
Asi preto, že je to oveľa ľahšie, ako sa skutočne podriadiť duchu?
Všetky tie práce s vlastnosťami sú dôležité, ale nie dostačujúce... Duch je príliš živý a vzdialený pozemskému primitívnemu mysleniu, aby sa ho dalo "ovládnuť" mechanickou činnosťou...

Človek na ceste k duchu prechádza rôznymi fázami a v prvotnej fáze je to základná transformácia osobnosti, zmena určitých negatívnych vlastností a prejavov a posilnenie pozitívnych vlastností. Počas tejto trnsformačnej zmeny prechádza človek 1. bariérou. Ak prejde touto bariérou, tak dochádza k prejavom vedomia duše v mysli človeka. Ak to človek dovolí, tak duša sa začína viac prejavovať. V duši sú uložené mnohé informácie, ktoré sú dôležité pre každodenný život človeka, pre súčasnú inkarnáciu. Môže sa aj spontánne začať objavovať spomienky z minulých životov a ak sa človek naučí používať informácie prichádzajúce z duše (ktorá tiež má viacero vrstiev a tiež vlastné vedomie), jeho život sa môže zmeniť od základov, najprv to bude v subjektívne negatívnom, keďže sa postupne vyčisťujú príslušné úrovne a potom do subjektívne pozitívneho...

Po mnohých rokoch intenzívnej práce, keď už človek naplnil úlohu a informácie (informácie je len slovné označenie - ono je to oveľa komplexnejší systém) z duše v danej inkarnácii, potom môže naraziť na ďalšiu bariéru, ktorá vedie k vyšším stavom duše a opäť po veľmi dlhých rokoch intenzívnej praktickej každodennej aktívnej práce, keď človek, presnejšie myseľ človeka dokázala pracovať s príslušnými informáciami, tak prichádza pre vyvíjajúcich sa pozemských duchov posledná veľká bariéra, kontakt s vlastným duchom. Ale k duchu sa nedá dôjsť bez prekročenia predchádzajúcich bariér, pričom v predchádzajúcej bariére už človek aspoň duševne polovedome priamo pracuje na fyzickej úrovni, pričom k vedomej práci na úrovni ducha má ešte veľmi ďaleko, a ešte len potom môžu prísť do úvahy také veci, ako rôzne stupne osvietenia (čiže z tohto je pakticky viditeľné, že tzv. osvietenia u "rádoby" majstrov sú skôr len zbožné priania, ako skutočné osvietenia) a priamy kontakt s Nebeským Otcom, atď.

Treba si ešte uvedomiť, že nie každé utrpenie vedie k duchovnému prebudeniu a pokroku...


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Uto, 21. Júl 2009, 20:55 
Offline

Registrovaný: Sob, 06. Sep 2008, 19:27
Príspevky: 47
Radosť zo života, pozitívne myslenie.......... to sú dobré veci,ale čo majú spoločné s duchom: Po rokoch práce na sebe, nastáva prebudenie . Zistíme,že môžeme zapracovať na našom osudovom programe iba cez prítomnosť.lebo aj tento zážitok už odišiel do minulosti,aby sa opäť vynoril v našej budúcnosti. Preto je dôležité uvedomiť si čo seješ.....zožneš! Lebo ako zareaguješ taká budúcnosť ťa čaká. Ale samozrejme je v tom všetko o čom píšete a taktiež poznanie niektorých svojich minulých životov. Vôbec v tom postupe nie je naivita.........ale tvrdá práca na sebe a pre druhých. Toto poznanie prajem mnohým,lebo je tu možná zmena ktorá prináša do života radosť z riešenia všetkých prekážok a postupe do Svetla poznania.......... :sunny:
Prajem všetkým ochranu a Božie požehnanie na ceste životom :daisy-red:


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Štv, 23. Júl 2009, 00:52 
Offline

Registrovaný: Štv, 16. Júl 2009, 22:42
Príspevky: 1
Nedá mi nereagovať na túto tému.Ako sa píše v posolstve, dedičný hriech tu je, avšak my dedíme len nebezpečie, nie samotný hriech...Ak dopustíme, že rozum vládne nad duchom...A následky potom musíme znášať.Prečo muži opúšťajú ženy a naopak?Taktiež väčšina v našej rodine prešla rozvodom manželstva po rokoch, akosi sa to stalo módou.Tiež to neobišlo mojich starých rodičov, ani rodičov, ani rodičov môjho partnera.Ale to ma už roky privádza rozmýšlať nad tým, prečo to tak je.človek prežije detstvo, a potom napodobňuje správanie rodičov, bez toho aby si to vôbec uvedomoval.Vraví sa že to máme v krvi...ale prečo sa z toho nepoučiť a nedať si tú námahu skutočne o tom premýšlať a tým predísť presne tým istým chybám ktoré robili naši rodičia?Už od puberty mám vzťah s jedným človekom, sú to už roky.Vždy bude ženu priťahovať taký muž, akým je jej otec.Iné to nebolo ani v mojom prípade.Samozrejme že by som na žačiatku nepovedala, že to tak bude.Ale je...Na tom človeku mi záleží, je to vzájomné.A tým, že som dospela k záveru, podobnosti pováh môjho patrnera a otca, veľa som tým získala.Porovnávam správanie, čo som videla v manželstve našich rodičov, a môj vzťah.A vyhýbam sa tým reakciám a chybám, o ktorých si myslím, že robila moja mamina, a tie viedli k hádkam.A naopak, otcove správanie viedlo k tomu, že po rokoch mala strach čokoľvek povedať, lebo ho to vyprovokovalo.Prestala si vážiť samu seba.Inak to neviem nazvať, keď sa žena nechá týrať...Ich manželstvo stroskotalo na neschopnosti spolu komunikovať.Na netolerancii.Neschopnosť komunikovať spolu je začiatkom konca.Je to smutné, ale myslím si, že ľudia vycítia, ak si nevážime samých seba.
Snažíme sa spolu s partnerom predchádzať tým chybám, aké robili naši rodičia.Veľa komunikujeme, a funguje to.Nie vždy je to ideálne, ale myslím si že sme dvaja rozumní ľudia, a spolu to dotiahneme ďaleko.Nie je krajším vyznaním od človeka, ktorého ľúbite, keď vám povie, že chce s vami zostarnúť.A to je môj recept na šťastné manželstvo.Neopakovať chyby našich rodičov.Niekto si možno povie, že je to naivné, ale ja sa toho držím a som o tom presvedčená, že to tak je.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Štv, 23. Júl 2009, 03:32 
Offline

Registrovaný: Ned, 12. Júl 2009, 14:12
Príspevky: 36
To, čo vravíš, Sabina, určite nie je najivné. Ja si dokonca myslím, že je to super a presne tak, ako to robíš, by to aj malo byť. Život je predsa škola a jeho jednotlivé etapy, ktorými postupne prechádzame, sú ako ročníky. Keď teda v detstve vidím /berme detstvo ako nižšie ročníky/, že to mojim rodičom nefunguje a som natoľko vnímavá dušička, že si dokážem uvedomiť aj prečo, je predsa celkom prirodzené, že potom v dospelosti /vo vyššom ročníku/, keď už mám vládu nad svojim životom vo vlastných rukách, to tak robiť nebudem. Bohužiaľ je však medzi nami nespočetne veľa dušičiek, ktoré toto nevedia, a ktoré automaticky preberajú modely správania svojich rodičov bez toho, aby ich rozlišovali ktoré sú správne a ktoré nie. ...a takto vlastne prechádza rodinná karma z pokolenia na pokolenie, až kým sa nenájde niekto ako ty, ktorý to zastaví. :sunny:


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Štv, 23. Júl 2009, 12:54 
Offline

Registrovaný: Sob, 06. Sep 2008, 19:27
Príspevky: 47
Súhlasím pani Sabina,myslím,že o to ide aj na stránkach poznania,aby sme cez príbehy mnohým sa poučili a zapracovali o to viac na svojich životoch.Verím,že nikdy nie je neskoro. Poznám veľa známych,ktorí sa vo svojich životoch vyhýbajú chybám ,ktoré robili rodičia,lebo sa im to už od mala nepáčilo. Prajem to poznanie všetkým,aby sa v živote poučili hoci cez protiklady a posunuli sa do svetla poznania. :love: :sunny:


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Dedičný hriech.
PoslaťNapísal: Sob, 26. Mar 2011, 22:46 
Offline

Registrovaný: Uto, 15. Mar 2011, 21:45
Príspevky: 133
Ze všech příspěvků, které jsem zde četl, souhlasím s tím, že člověk má pozitivně myslet, má mít radost ze života, co kdo zaseje, to sklidí, partneři mají spolu komunikovat a také, že nedědíme hřích, ale že existuje nebezpečí, že dopustíme, aby rozum vládl nad duchem. Tak jak to zde psala Zdenka, Sabina a Jupitera. Ve Stvoření, tedy i na Zemi působí Boží zákony, jedním z nich je zákon Stejnorodosti. Vše stejné, nebo podobné se přitahuje, proto není náhoda, kdo se kam narodí. To duch si vybírá, kde se jako dítě narodí, neboť je tam přitahován. Člověk má svobodnou vůli ve všem jak vnímá, myslí, mluví i ve všem, co dělá. Protože život zde na Zemi je proto, aby člověk dospěl k moudrosti a většinou jeden život na to nestačí, musí si duch prožít další život v těle člověka. Jeho výběr, je ale omezen předešlým životem, musí odčinit to, co způsobil. Člověk se zde na Zemi učí a když udělá chybu, je důležité si to uvědomit a chybu napravit. Nejen pozitivně myslet, ale přijímat vše, co k nám přichází, to znamená vnímat vše srdíčkem. A zase řídit se tím, co nám radí naše srdíčko. A výraz, že partneři se mají navzájem tolerovat, bych nahradil slovem respektovat.
Ahoj Zdeněk


Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 7 ] 

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 39 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.