Duchovná iskra človeka vznikla na najvzdialenejšom konci večného Raja? Kde vyžarovanie síce bolo ochladené ale nie natoľko, aby duchovná iskra človeka bola hneď vedomé.
A druhá otázka:
Bytosti museli prosiť Stvoriteľa, aby vo svojej dokonalosti a spravodlivej láske umožnil všetkým nevedomým duchovným iskrám získať uvedomenie? Táto prosba bola vyslišená slovami ,,Budiš Svetlo“, čím umožnil Stvoriteľ, aby sa v duchovnej sféry začali vytvárať nové svety?

Duchovná iskra vyvinutých sa nachádza na najspodnejšej úrovni v Raji keď sa pozeráme smerom od Boha a je to najbližšia úroveň v Raji keď sa pozeráme smerom od zeme. Zrazenina duchovných iskier už nemá takú silu aby bola vedomá sama od seba a musí prejsť vývojom v hmotnosti aby iskry nabrali silu k vedomemu životu.


Tu to máte popletené. Žiadne bytosti neprosili ale sám Boh sa rozhodol, že nevedomej túžbe po uvedomení v duchovných oblačikoch na konci Božskej ríše umožní sa stať vedomím a preto povedal "Buď Svetlo" ktoré otvorilo bránu von z Božskej ríše do prázdneho temného priestoru a kam mohli tieto duchovné obláčiky prísť a pod zníženým tlakom Svetla mohli nadobudnúť vedomie.

Ak tomu všetkému dobre rozumiem tak napriek tomu, že duchovné iskry vznikajú v Raji, tak vrátiť sa do neho môžu už keď sa vyvinú – uvedomia sa v iných svetov.

Áno, až keď dospejú k vedomiu a potom v sebavedomiu vývojom v hmotnostiach tak sa duchovné iskry teraz už ako duchovia vrátia do Raja.

Duchovná iskra sa musí vrátiť do Raja. Môže sa však vrátiť ako vyvinutý ľudský duch, pokiaľ rozvinie schopnosti spočívajúce v tomto zárodku ducha alebo sa môže vplyvom nesprávneho použitia slobodnej vôle vydať na falošné cesty, na ktorých sa nemôže vyvinúť v plnohodnotného ľudského ducha a premrhať tak svoj čas. Tým sa nestihne vyvinúť, uvoľniť sa z hmoty včas, a preto bude musieť byť dosiaľ vyvinutá osobnosť rozložená spolu s hmotou, ktorá sa nezadržateľne ženie vpred k rozkladu. Uvoľnená iskra sa však vráti späť do Raja, presne taká, aká bola na začiatku svojej cesty...