úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Štv, 28. Mar 2024, 17:21

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 38 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4  Ďalší
Autor Správa
 Predmet príspevku: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 19:49 
Offline

Registrovaný: Str, 30. Okt 2013, 13:55
Príspevky: 72
V Spomienkach sestry Rosy som sa dočítala nasledovné a mám dilemu. Týka sa smrti človeka, týka sa toho, ako sa mám správať k odchádzajúcemu tak, aby som postupovala v zmysle Posolstva Grálu. Veľmi vážna téma, ale patrí k životu. Možno mi niekto bude vedieť niečo povedať i na základe už prežitých skúseností.
Pani Rosa teda píše:
„V jednom prípade som sa smela Pána opýtať na ošetrovanie umierajúcich. Podľa predpisov našich predkov nesmel sa už nikto dotknúť pacienta, ak už ležal v agónii. Avšak rôzni lekári, a tiež zdravotné sestry, chápali slová: „Verne až do smrti.“ tak, že až do posledného vydýchnutia treba robiť všetko, čo sa chorému robí: umývanie, česanie, vlhčenie pier, event. podávanie injekcií atď. (Moja poznámka - dnes k týmto činnostiam, ktoré sa bežne vykonávajú, patrí aj menežment bolesti, rodina, priatelia, duchovný, ak nie duchovný, tak psychológ, podľa stavu pacienta.)
Ďalej sa v spomienkach pani Rosy píše:
„Od nástupu agónie nemá sa umierajúceho nikto dotýkať.“Vysvetľoval Pán s určitosťou. „Duša sa má mať možnosť uvoľniť sa úplne nerušená v kľude a mieri. Zaistiť tieto podmienky je vašou povinnosťou ako zdravotnej sestry. Všetko iné, samozrejme i umelé predlžovanie života – je previnenie proti zákonu stvorenia, o ktorom vás ešte poučím.“ (Moja poznámka – vieme všetci, ako sa dnes medzi sebou dohadujú liečebná technika-prístroje vs. liečebná medicína-lekári a ich svedomie. Uvádzam len jediný príklad, ktorý poznáme všetci- princ Friso, ktorého minulý rok zasypala lavína. )
Keď sa mám priznať úprimne, som zmätená.
Ďakujem.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 20:11 
Offline
Moderátor
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Str, 23. Apr 2008, 18:20
Príspevky: 604
Zde bych asi rozlišil "umírání" jako zdravotní stav, kdy se např. u velmi starého a nemocného člověka očekává blížící se smrt, což může trvat i řadu týdnů, měsíců nebo i let a agonii, tedy proces odpoutávání duše od těla v okamžiku pozemské smrti.

V prvním případě je samozřejmě namístě nutná péče a ve druhém naopak každý pozemský úkon může agonii zbytečně prodloužit, čímž duše musí trpět ...


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 20:32 
Offline

Registrovaný: Str, 30. Okt 2013, 13:55
Príspevky: 72
Citácia:
V prvním případě je samozřejmě namístě nutná péče a ve druhém naopak každý pozemský úkon může agonii zbytečně prodloužit, čímž duše musí trpět ...


Áno. To je pravda. Ale uvažujem teraz - ako viem , ktorý dej prebieha. Pani Rosa a Pán sa zmieňujú o Vami spomínanej agónii. O odchode duše. Tak ste ma práve usmernil, tam mám dilemu. Ako by som ju mohla rozoznať. V tom predsa musí byť rozdiel. Dĺžka odchádzania je individuálna, no toto odchádzanie predchádza agónii. Kde je hranica.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 20:36 
Offline
Moderátor
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Str, 23. Apr 2008, 18:20
Príspevky: 604
Agonii chápu jako stav, kdy tělu nevratně selžou veškeré orgány a přerušuje se spojení s duší, což trvá v řádu desítek minut nebo hodin. Je to konečný smrtelný zápas, kdy už pozemský člověk pozbývá denního vědomí ...

Kdy však nastává počátek agonie může přesně určit jen ten, kdo s tím má reálné a nesčetné zkušenosti ...


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 20:57 
Offline

Registrovaný: Str, 30. Okt 2013, 13:55
Príspevky: 72
a ... po agónii nastáva klinická smrť, pokiaľ sa nemýlim. Ako ste napísal, môže to trvať rádovo nie - koľko desiatok minút, či hodín... A tu je tiež zrejme ten moment, o ktorom rozprával Pán pni Rose. O tom, že je proti zákonom stvorenia akékoľvek predlžovanie života... niekedy v tomto období totiž zrejme tzv. "víťazná medicína" zapojí prístroje, ak sa jedná o vhodného človeka...
Ďakujem za odpoveď.

"Kdy však nastává..." áno, máte pravdu.
Ďakujem.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Uto, 12. Nov 2013, 21:59 
Offline

Registrovaný: Uto, 15. Mar 2011, 21:45
Príspevky: 133
Psát o umírání člověka je citlivé a bolestné téma. Podle mne dotýkání se člověka, který umírá, neovlivňuje odpoutání ducha od těla. Používání dlouhodobě přístrojů, které nahrazují nefunkční tělesné orgány, tento odchod oddalují. Stejně tak odchodu ducha po smrti těla brání lítost a stesk někoho z pozůstalých.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Str, 13. Nov 2013, 05:28 
Offline
Moderátor
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Str, 23. Apr 2008, 18:20
Príspevky: 604
Zdeněk píše:
Psát o umírání člověka je citlivé a bolestné téma. Podle mne dotýkání se člověka, který umírá, neovlivňuje odpoutání ducha od těla. Používání dlouhodobě přístrojů, které nahrazují nefunkční tělesné orgány, tento odchod oddalují. Stejně tak odchodu ducha po smrti těla brání lítost a stesk někoho z pozůstalých.
Jakékoliv strhávání pozornosti odpoutávající se duše od těla zpět do pozemského toto odpoutávání stěžuje. I snaha ošetřujícího, který v dobrém chce umírajícímu do poslední chvíle nějak "pomoci". Odpoutávající se duše místo toho, aby hleděla vstříc novému bytí a nebyla v tom nijak rušena, chce snad s láskou oplatit poskytovanou péči a její odpoutávání se tím ztěžuje ... Je to stejné, jako když je v místnosti někdo, kdo hlasitě projevuje bolest nad odchodem blízkého člověka. Odcházející duše se musí ohlížet zpět a její odchod se tím oddaluje ...

Dnešní lidé považují smrt za tragedii a proto je pro ně bolestná. Přitom je to jen zrození v jiném světě, které by mělo proběhnout důstojně a za plného pochopení zúčastněných ... Smrt je nedílnou součástí života a není žádný důvod ji bolestně prožívat, pokud se lidé k sobě vzájemně nesmyslně nepřipoutávají a tato silná pouta jsou pak nuceni násilně přetrhnout ...

Právě zde se dá snadno pochopit rozdíl mezi emocemi a city, tedy mezi zdánlivou a skutečnou srdečností. Přetrhávání pout většinou vytváří u pozůstalých silné bolestivé emoce, které nemají s duchem a tedy s city nic společného, zatímco člověk, který má v tu chvíli na zřeteli pouze dobro odpoutávající se duše, může na své okolí působit naprosto bezcitně, protože není smrtí blízkého člověka tak bolestně zasažen a klidně ji nechá zemřít ... plně ovládá své emoce a přitom projevuje skutečnou lásku v citech i v činu a usnadňuje tak duši přechod na onen svět. Nemyslí při tom na sebe, nýbrž na odcházející duši ... zatímco truchlící a bolestí zasažení pozůstalí myslí při tom většinou jen sami na sebe.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Pia, 15. Nov 2013, 17:47 
Offline

Registrovaný: Str, 30. Okt 2013, 13:55
Príspevky: 72
Zdeněk píše:
Psát o umírání člověka je citlivé a bolestné téma. Podle mne dotýkání se člověka, který umírá, neovlivňuje odpoutání ducha od těla. Používání dlouhodobě přístrojů, které nahrazují nefunkční tělesné orgány, tento odchod oddalují. Stejně tak odchodu ducha po smrti těla brání lítost a stesk někoho z pozůstalých.


Posielam Zdeňkovi moje vysvetlenie, prečo práve táto otázka a poďakovanie pre Plamen.
...„Sotva existuje druhá událost, která je tak odsouvána stranou při své nezbytnosti, než je smrt. Avšak sotva také tak významný děj v pozemském živote, kromě narození“ ... Píše Pán v prednáške Smrt.
Snažím sa mať na pamäti, že narodenie tu a tiež pozemská smrť sú začiatkom a koncom žitia ľudského ducha na zemi. Jedno je následkom druhého. Veď celý život človeka je prípravou na život po smrti, na nové narodenie sa . Prečo sa snažíme o to, aby sme očistili svoje rúcha? Snažíme sa Slovo správne chápať a žiť. Učíme sa milovať Toho, ktorý nám Slovo poslal, milovať blížneho ako seba. Snažíme sa plniť svoje úlohy... Už to všetko samo o sebe je príprava na pozemskú smrť a na život po nej. Ľudia však neradi hovoria o procese, ktorým musí každý z nás každopádne prejsť. Tak, ako sme sa museli narodiť. Každého z nás musela matka v bolestiach porodiť. Nemajte mi preto, prosím, pán Zdeněk, za zlé, že som položila práve túto otázku. Je prirodzenou súčasťou života každého z nás.
Sú však medzi nami ľudia, pre ktorých sú tieto veci i súčasťou pracovného života. Ktorí sa s procesom odchádzania ľudí na druhý breh stretávajú. A práve tí oceňujú aj slová v príspevku od spoludiskutujúceho. Títo ľudia majú úprimný záujem na tom, aby veci išli v duchu, ako to spomína vo svojich príspevkoch Plamen. Ďakujem.
Ľudia odchádzajú spomedzi nás nečakane na rôznych miestach, v nemocniciach, v hospicoch, či v domácom prostredí... A verte, nie je vždy samozrejmé, že kto je pri odchádzajúcom v tejto chvíli, myslí na to, že duša potrebuje pokojný odchod. Nie je vôbec isté, či sú pri odchádzajúcom ľudia, ktorí vôbec veria v jej existenciu. Je dôležité pre človeka vedieť a poznať svoje správne miesto a postoj i v tejto dôležitej situácii. Je dôležité vedieť to z viacerých dôvodov.
Pred narodením sa duša tichúčko inkarnuje do tehotnej mamičky a prejaví sa prvými záchvevmi detského tielka. Kiež by každá duša vo chvíli, keď príde jej čas, mohla tichúčko , dôstojne , v pokoji odísť ... Prirodzená smrť je totiž tichá. Veľmi tichá. To ticho naplní okolie.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Pia, 15. Nov 2013, 19:14 
Offline

Registrovaný: Uto, 15. Mar 2011, 21:45
Príspevky: 133
Mám otázku pro paní Rosu a pana Plamena. Kdyby přímo před vámi zemřelo vaše dítě, zda byste napsali stejný příspěvek, jaký jste napsali. Prosím odpověď ano, nebo ne.
Děkuji Zdeněk


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako by to malo byť
PoslaťNapísal: Pia, 15. Nov 2013, 19:25 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 843
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Zdeněk píše:
Mám otázku pro paní Rosu a pana Plamena. Kdyby přímo před vámi zemřelo vaše dítě, zda byste napsali stejný příspěvek, jaký jste napsali. Prosím odpověď ano, nebo ne.
Děkuji Zdeněk
Dodnes nemôžem zabudnúť, ako na pohrebe môjho krstného (mal nedožitých 63 rokov), museli jeho takmer 100 ročnú mamku ľudia podopierať.


Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 38 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4  Ďalší

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 39 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.