Stáva sa to aj niekomu inému alebo je tá kliatba len na mne??
Pozdrav od Šatana, alebo od Satana?
Myslím že tento stav dôverne pozná každý človek, ktorý je nútený robiť niečo, pričom to čo je nútený konať, pozná len veľmi povrchne.
Ja tomu hovorím - s ambíciou na iróniu : "...zase je tu!"
"Je" myslím na toho "hokejistu", ktorým nás strašia pánbožkári.
Potom, keď sa nejako zbavím povinnosti, potom sa úsmevom pozerám na tú situáciu, ktorá ma vtedy úprimne zlostila, až do šľaktrafenia. A vtedy , v tom skutočnom strese som tomu (nazlostený) skutočne veril. Veď kto už kedy videl diabla?
Myslím že "Šatanove protivenstvá" je výsledok súhry minimálne troch okolností:
- mojou túžbou po sebazáchove...prejavuje sa mojím "ja chcem"
- tým, že keď niečo konáme v tomto svete, tak tým nekonáme len to čo chceme, ale vždy konáme len v rámci možností.
Existujúce veci neexistujú len v rovinách, ktoré sa mi práve hodia. Pokiaľ mám záujem o nejakú vec, aby vznikla a existovala, teda pri tom konám aj to čo si často vôbec neuvedomujem. Hoci to konám so zámerom, aby sa stalo len to, čo chcem ja. Technici dokonca pomenovali tento stav, hovoria mu účinnosť.
- keď sa deje to, čo chcem aby sa dialo, tak som s tým väčšinou spokojný. Spokojný som vtedy dokonca aj so svojimi schopnosťami. Skrátka, nijak ma nerozčuľuje, keď sa deje to čo očakávam , že sa má diať.
Iná situácia je, keď sa pri dianí toho čo ma zaujíma so železnou nevyhnutnosťou deje aj to, s čím nesúhlasím. Dokonca sa to neraz deje tak, že je pri tom účinnosť môjho úsilia minimálna a výsledkom môjho úsilia je...odpad.
To je podľa mňa dosť dobrá situácia na to, aby som sa (až to všetko prehrmí) s pokorou a úctou pozeral na nesmiernosť sveta, do ktorého som bol existenčne vsadený.
Určite mi je jasné - že svet tu nie je kôli mne, aby mi slúžil.
Ani ja tu nie som na to, aby ja som svetu slúžil.
Je to niečo ako výzva - ivo hľadaj svoju skutočnú prirodzenosť.
Ja + zvyšok sveta = celok
O čom je celkovosť sveta?
Tá celkovosť , v ktorej sú veci ...ktoré zaujímajú mňa, úplne rovnocenné, rovnako dôležité s tými, ktoré ma "nasierajú". Alebo rovnako bezvýznamné?
Je tento svet o veciach, alebo veci sveta čosi predvádzajú, nimi sa čosi predvádza.
Komu sa to predvádza, ak sa to predvádza?
Predsa mne. Svetlu aj tme predsa dávam zmysel ja. Keď tu nebudem ja, nebude tu rôznosť sveta, lebo tu nebude toho, kto z nejakého dôvodu v tom čo je celé, úplné a bezrodielu, určuje rozdiely.
No asi si veľmi nezmúdrel, že? Ale veď ja so to ani nechcel.
Mám jedinú ambíciu = zapaľovať oheň zvedavosti. Ak chceš, teda si hor. Ak nie , nehor.
ivo