Naše vzdelanie a práca, či pracujeme rozumom, alebo rukami, by nemalo ovplyvňovať to, akí sme ĽUDIA. Toto je presne naopak, akí sme ľudia, taká je práca, ktorú vykonávame. S tým cvičením rozumu máte určite pravdu, je to však trošku ináč, ako si to poväčšinou vysvetľujeme. Ide o to, aby človek zostal aktívny, aby sa neopustil. Aby citom naďalej, aj keď zostárne, vyciťoval čo treba urobiť, a ROZUMOM NACHÁDZAL SPôSOB, ako to urobiť. Človek musí zostať v pohybe, lebo pohyb je život. Ak sa prestaneme hýbať, umrieme...
Nad tým, že túto chorobu majú aj ľudia prostého ducha, som tiež hodne premýšľala. Myslím si, že títo ľudia sa nám možno javia ako jednoduchí, no v skutočnosti takí vôbec nemusia byť. Môžu byť úplne, ale úplne iní, len nemali možnosť, sa prejaviť a ich pravé ja je preto doposiaľ ukryté niekde v ich vnútri. Vysvetlím: mali sme priateľa, s ktorým sme si veľmi dobre vychádzali. Pracoval v závode, žil skromne. Bol to presne taký jednoduchý človek, o akom je reč. Navštevovali sme sa, navzájom sme si pomáhali... Časom sa mu podarilo nájsť si lukratívnu prácu a zarábať veľa peňazí. Kúpil si drahé auto, veľký dom a následne sa začal stretávať len so samými majetnými ľuďmi. Keď sme ho, ako kedysi bežne, poprosili o pomoc, už nebol ochotný. To, že naše priateľstvo veľmi rýchlo prestalo fungovať vám asi hovoriť nemusím. Čo si myslíte, bol to prostý jedoduchý človek? Myslím, že by sme boli veľmi prekvapení, keby sme mali možnosť, dať ľuďom peniaze, čo všetko by sa z nich /z nás???/ vykľulo...
