Od 1. januára 2009 je platný nový Očkovací kalendár pre poviné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek:
4. deň života: tuberkulóza (Konečne zrušené 1.1.2012
neočkuje sa )
3.-4. mesiac: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, žltačka typu B, hemofilová infekcia, pneumokok
5.-6. mesiac: opakuje sa znova
11.-12. mesiac: opakuje sa znova
15. mesiac: osýpky, mums, rubeola
6. rok života: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna
11. rok života: osýpky, mums, rubeola, tuberkulóza
13. rok života: záškrt, tetanus, detská obrna
Dospelí: záškrt, tetanus: preočkovanie každých 15 rokov
Riziká povinného očkovania:
Každý si želá mať zdravé dieťatko. Aj preto, ale tiež z u nás platiacej zákonnej povinnosti, nechávame naše deti očkovať proti rôznym chorobám, ktoré ich údajne ohrozujú.Vakcíny - cudzorodé látky - zavádzame už od prvých dní života bábätkám priamo do tela, do krvi obchádzajúc obvyklú imunitnú bariéru. Prvé očkovanie sa vykonáva už na 4. deň po narodení - ešte v pôrodnici, ďaľšie nasledujú v 3. mesiaci...
Málokto si pritom uvedomuje, akú enormnú záťaž pre detský organizmus, pre rozvíjajúci sa imunitný a nervový systém, tieto očkovania predstavujú. Na Slovensku ide o 22 očkovaní v prvom 1,5 roku života dieťaťa!
Pravdou totiž je, že očkovanie je vynikajúci "kšeft".Celosvetové očkovacie kampane detí sú enormným zdrojom príjmov pre farmaceutické koncerny.Sú však obrovskou a zbytočnou záťažou pre zdravotnícke systémy jednotlivých štátov. Ale tiež obrovskou záťažou a veľkým zdravotným rizikom pre naše deti. Tohto nesmierneho rizika sa však nebojíme, pretože o ňom nič nevieme.Pritom "poškodenia zdravia našich detí, ktoré im hrozia z očkovania, sú oveľa vyššie ako riziká z hrozby chorôb, proti ktorým sú tieto očkovania namierené".
Najvážnejším neznámym faktom totiž je, že ťažké infekčné choroby, proti ktorým sa očkuje, po druhej svetovej vojne zvyšovaním ekonomicko-sociálno-hygienického štandardu začali ustupovať, a to nezávisle na očkovacích kampaniach.Naopak, očkovanie znemožňuje tieto choroby vykynožiť, pretože neustále rozširuje medzi ľudí vírusy či baktérie, ktoré sú pôvodcami týchto chorôb a stáva sa pôvodcom prepuknutia chorôb, proti ktorým sa očkuje a iných nebezpečných ochorení.
Čo sa týka početnosti výskytu ochorení, proti ktorým sa očkuje (zo štatistík z rokov 1985-95), možno uviesť, že v Nemecku, kde očkovanie nie je povinné, ale zo strany štátu len odporúčané, sa ochorenia na:
- záškrt vyskytujú v počte 1-9 prípadov ročne
- obrnu: 0-6 prípadov/rok
- tetanus: 4-16 prípadov/rok
a úmrtia na choroby v rovnakom období:
- záškrt: 0-3 prípady/rok
- obrna: 3-8 prípadov/rok
- tetanus: 2-6 prípadov/rok
- osýpky: 1-7 prípadov/rok
- čierny kašeľ: 0-8 prípadov/rok
Ide teda o zanedbateľné počty ochorení, respektívne úmrtí. Navyše, s veľkou pravdepodobnosťou išlo vo všetkých prípadoch o osoby zaočkované proti predmetným chorobám. Ďaľším neznámym a zamlčovacím faktom totiž je, že účinnosť očkovaní vôbec nie je preukázaná. Ak aj očkovanie poskytuje imunitu, tak len krátkodobú. Preverenie účinnosti očkovaní však dnes, keď už dané choroby takmer vymizli a takmer nie je možné sa nimi infikovať, je nerealizovateľné.
Čitateľ musí vedieť, že mnohokrát na otázku, aký veľký je ochranný efekt očkovania a ako dlho pretrváva, nejestvuje spoľahlivá odpoveď.
Napríklad pri epidémii mumsu v švajčiarskom meste Altstätten v roku 1992/93 zo zaočkovaných detí ochorelo 33%, z nezaočkovaných 26% a z detí zaočkovaných dvakrát (ako sa očkuje aj u nás) ochoreli všetky (100%).
Okrem veľmi vážnych prípadov postihnutia po očkovaní s poškodením mozgu, duševnými poruchami, epilepsiou, ochrnutím alebo inými vážnymi nevyliečiteľnými poškodeniami, musia jestvovať aj medzistupne - ľahšie poškodenia. Napríklad takmer po všetkých očkovaniach môžu vzniknúť poruchy sluchu. Francúzsky lekár Calmer považuje očkovanie za dôvod neskoršie sa prejavujúcich poškodení psychického stavu a charakteru. Očkovanie charakterovo poškodilo celú generáciu. Očkovanie ovplyvňuje správanie, pričom jeho dôsledkom sú neistí, uzatvorení ľudia, bez záujmu o zmysluplné veci, prejavuje sa u nich strach. Pozorujú sa poruchy správania: nemotivovaná agresivita, heperaktívne, nekontrolované správanie, poruchy koncentrácie, znížené alebo chýbajúce prahy zábran.
Očkovania nadmieru zaťažujú citlivý imunitný systém novoredenca. Očkovania nie sú tréningom imunity, ale dôvodom pre úplne rozvrátený imunitný systém. Inak je tomu v prirodzenom prekonaní detských chorôb: Prekonané osýpky, mums, ružienka poskytujú celoživotnú imunitu.Po osýpkach sa zlepšuje stav chronických alergických ochorení, ako ekzémy alebo astma. Ochorenie na detské choroby je súčasťou prirodzeného ekosystému, buduje imunitu, aktivuje celý imunitný systém. Neprekonanie chorôb môže spôsobiť nebezpečné oslabenie obranyschopnosti organizmu.
V USA po 20-ročnej očkovacej kampani proti osýpkam znovu prepukla epidémia osýpok, pričom zaočkovaní a nezaočkovaní ochoreli v rovnakej miere. Žiadna zo štatistických kriviek výskytu chorôb a úmrtí na ne nepreukazuje, že by bol človek očkovaním ochránený proti chorobe.
Dôležitou informáciou je tiež fakt, že v rôznych krajinách platia rôzne legislatívne predpisy pre očkovanie detí. Zatiaľ čo u nás je očkovanie povinné, vo väčšine pôvodných členských štátov EÚ (okrem Talianska) je očkovanie odporúčané - teda nepovinné. V Japonsku sa napríklad očkovanie povoľuje až po 2. roku života. Do 2. roku života sa totiž vyvíja nervová sústava a v tomto veku ešte nie je vybudovaný iminitný systém dieťaťa. Pritom väčšina vakcín zasahuje nervový systém a môže negatívne ovplyvniť jeho vývin. Faktom však je, že poškodenia mozgu spôsobené očkovaním do 3. roku nezanechávajú patologicko-anatomické stopy, ale len nepreukázateľné symtómy ochorenia mozgu. Vyvstáva otázka, či práve preto sa neočkuje tak skoro, aby prípadné poškodenia nezanechali dôkazné stopy. Pretože argument takého skorého očkovania, ktorý sa používal pred pol storočím, že deti do 2. roku lepšie znášajú očkovania, je dnes lekárskou vedou už prekonaný. Dnes sa už vie, že v tomto veku nie sú poškodenia očkovaním menej časté, sú len ťažko rozpoznateľné.
Prečo je očkovanie povinné a kde zostala sloboda voľby? V preambule Ústavy Slovenskej republiky sa spomína úsilie "o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity". V ostrom rozpore s týmto základným zákonom Slovenskej republiky však tomu istému občanovi, ktorému bola prejavená taká veľká dôvera, spomínaný zákon a príslušné súvisiace vyhlášky nariaďujú povinnosť podrobiť sa medicínskym zákrokom, ktoré majú slúžiť na zvýšenie ochrany jeho vlastného zdravia. Na Slovensku existuje povinné očkovanie osôb proti vybratým chorobám, najmä sa týka detí, ktoré dovŕšili určitý vek a tiež osôb pôsobiacich v určitých povolaniach. Nariadenie určujúce u zdravých ľudí povinnosť slepo sa podrobiť akémukoľvek medicínskemu zákroku tvrdo potláča jedno z najzákladnejších práv človeka - slobodu voľby. Odporuje to princípom demokratického štátu a predstavuje črtu systému totalitárneho, kde je všetko podstatné určované direktívne. Táto direktíva navodzuje, že štát je vlastníkom vášho fyzického tela.
Kto ponesie zodpovednosť v prípade, keď nútené podanie vakcíny pacientovi poškodí zdravie alebo ho dokonca usmrtí? Kto sa s čistým svedomím pozrie do očí rodičom dieťaťa, ktoré následkom očkovania utrpelo škodu?
Zodpovední ľudia vo viacerých vyspelých krajínách si tieto skutočnosti uvedomujú a svojich občanov do očkovania nenútia.