úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Štv, 28. Mar 2024, 18:17

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 14 ]  Choď na stránku 1, 2  Ďalší
Autor Správa
 Predmet príspevku: Strach
PoslaťNapísal: Pon, 17. Aug 2009, 13:10 
Je ťažké žiť bez strachu.Momentálne ma ovláda dosť často a privolávam tým nie veľmi príjemné veci.Mala som vždy strach, pred agresívnym otcom, neustále kritizovaná, strach pred skúškou v škole, pred stretnutím s priateľom, i keď vždy nakoniec všetko dopadlo úžasne, nad moje očakávania.Prečo ho potom stále mám a privolávam si tým vnútorný nepokoj?Viem že mám obrovskú pomoc z hora,cítim to celkom jasne, vždy príde nejaké znamenie, ktoré ma privedie tam, kam musím ísť a čo urobiť. Nevysielam negatívne myšlienky iným, mám vieru, nebojím sa ani smrti, práve naopak, teším sa na pokoj a slobodu, tam človek nie je chránený hrubohmotným telom, každá myšlienka je ihneď viditeľná a citeľná.Stretávam sa s ľuďmi, ktorí zo mňa strašne ťahajú energiu a ja si s tým neviem rady.Stáva sa zo mňa rezervovaný človek, ktorý radšej unikne niekam, odkiaľ mu nikto nemôže ublížiť.Viem, že to nie je správna cesta, tak ako to zmeniť?Ako sa človek naučí veriť sám sebe?Myslím, že v tom je môj hlavný problém.Namiesto smútku by som chcela konečne žiť, bez obmedzení a strachu, no ubíja ma to.Ďakujem komukoľvek, kto by vedel poradiť.


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Strach
PoslaťNapísal: Pon, 17. Aug 2009, 18:50 
Offline
Administrátor stránky

Registrovaný: Pia, 09. Nov 2007, 01:54
Príspevky: 201
Každý strach je vlastne iba nejaká forma strachu zo smrti, strachu zo zániku ega. Možno nemáte strach z toho, že zomriete, ale kto vie, ako by to bolo, keby ste boli v situácii, v ktorej by Vám išlo naozaj o život. Píšete aj o strachu z agresivity... Ono vlastne strach a agresivita sú si veľmi podobné a vzájomne sa tieto vibrácie podporujú. Strach posilňuje agresivitu agresívneho, agresivita strach bojaceho sa. Postaviť sa tomu môže iba odvaha, ktorá sa opiera o vnútornú istotu. Preto by som poradil prehĺbiť svoj vnútorný život. Myslím tým skutočný vnútorný život, nie zaoberanie sa duchovnými vecami v myšlienkach. Iba skutočné prehĺbenie a uvedomenie sa duchom (nie uvedomenie si rozumom, že sme duchovia) dokáže dať istotu, v ktorej strach nemá miesta.

Cítiť, že ste pekný človek. Nedajte sa prosím opíjať rečami o pozitívnom myslení, ale viďte veci reálne. Potom mnohých agresívnych uvidíte ako smiešnych a nebudete sa musieť báť. (A tento vnútorný postoj bude vysielať do okolia pozitívnu energiu, ktorá odvráti od Vás nebezpečie.)


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Pon, 17. Aug 2009, 21:57 
Prehĺbiť svoj vnútorný život, :) máte tým na mysli väčšiu Lásku k Bohu a skutočnú dôveru v Neho, v to, že keď človek naozaj nemá v úmysle ublížiť iným ani len myšlienkami, strach nemá miesto v jeho živote?Pretože si myslím, že keď mám stále strach, logicky ma napadne myšlienka, že mám asi slabú vieru.Snažím sa o to a vtedy cítim obrovskú Lásku vo vnútri, hlboko v srdci, ktorú mi našťastie nikto neukradne, no ale keď ma niekto znepokojí akýmkoľvek spôsobom, ten pokoj je preč.Znervózniem, niečo sa vo mne zablokuje a nepohne so mnou nič.Rezignujem, som duchom neprítomná, alebo újdem od vyriešenia konfliktu.Keď som sama, znova hľadám rovováhu a pokoj.Tento môj "kolotoč" sa opakuje vždy, zamotávam sa... No ale namiesto toho by som vlastne mala prejaviť tiež lásku iným?A tým by necítili potrebu brať moju energiu???
A tá skutočná smrť, myslím telesná tu na Zemi, tá mi príde ako niečo krásne...pretože momentálne pri mojej práci za posledný mesiac som mala možnosť dva krát upokojovať a pomáhať vnútorne ľuďom, ktorí prechádzali "na druhú stranu" a veľmi ma to vnútorne obohatilo.Kamarátky sa čudujú a neveria, že mám na to silu, no mne to dalo viac, ako by si kto mohol myslieť.Nemyslím si, že by ma prepadla panika, keby som sa ja ocitla v tej situácii "odísť".
No ešte si dlho budem lámať hlavu nad tým, ako vychádzať s okolím, aby ma znovu neovládol strach v akejkoľvek forme.Je to ťažké keď som ako dieťa cítila len strach, to ma poznačilo, a ani po rokoch si s tým neviem rady :embarassed: Dúfam že mám nádej :)


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Uto, 18. Aug 2009, 03:29 
Offline
Administrátor stránky

Registrovaný: Pia, 09. Nov 2007, 01:54
Príspevky: 201
Citácia:
Prehĺbiť svoj vnútorný život, :) máte tým na mysli väčšiu Lásku k Bohu...
K Bohu môžeme a máme v hĺbke citu vysielať vďaku, ale lásku k nemu máme prejavovať naším životom. Máme vedome žiť v jeho zákonoch - to je skutočný prejav lásky - nie rozmýšľanie nad Bohom „s láskou“, čo sa často za láskou k Bohu zamieňa. Bol som hladný a nasýtili ste ma, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som chorý a navštívili ste ma... Jeho lásku máme šíriť aj skutkami, nie iba myšlienkami a slovami. Nemusí to byť samozrejme len niečo materiálne, ale aj pozornosť, spolucítenie... Keď sa človek viacej stará o druhých ako o seba, jeho ego slabne, a s ním i strach. O to viac však rastie v človeku skutočné šťastie.

Citácia:
keď človek naozaj nemá v úmysle ublížiť iným
keď ma niekto znepokojí akýmkoľvek spôsobom, ten pokoj je preč.
Rezignujem, som duchom neprítomná, alebo újdem od vyriešenia konfliktu.
Niekedy je potrebné byť k druhému aj „zlý“, keď mu to môže pomôcť. Napríklad mu nedať všetko čo chce, iba preto, že to chce - napríklad vašu energiu. Naučte sa tomu vzoprieť a brániť sa. Skúsim poradiť: Vytvorte si okolo seba v myšlienkach pevný obal, ktorým neprenikne žiadna cudzia sila. Funguje to veľmi účinne. Najlepším a najjednoduchším spôsobom je však zapracovať na sebe a odstrániť zlé vlastnosti, komplexy, pocit menejcennosti, nesprávne názory, jednostranné pozitívne myslenie... Potom nebude vo Vás nič rovnorodé, do čoho by sa mohli cudzie zlé myšlienky oprieť a škodiť Vám.

dominika píše:
mala som možnosť upokojovať a pomáhať vnútorne ľuďom, ktorí prechádzali "na druhú stranu" a veľmi ma to vnútorne obohatilo.
: )))

Určite máte na to, aby ste to zvládli. A keď sa vám najbližšie stane, že bude útok silný a nedokážete sa ešte ubrániť, aby z vás nevysával energiu, berte to ako veľmi dobrú školu k tomu, aby ste sa naučili brániť a duchovne zosilneli. Stíšte sa a pozorujte, ako sa to deje, preciťujte ako tečie energia od vás, a hlavne akého druhu je ten dotyčný človek. To Vám pomôže spoznať čo konkrétne nie je u Vás ešte v priadku. Postupne tým budete silnieť a ubránite sa bez problémov každému útoku. Prajem Vám pri tom veľa úspechov.

Ako žene by som vám chcel ešte povedať, že dosť zaváži to, ako sa obliekate - hlavne ak ste jemnejšia citlivá bytosť. Ak totiž žena svojím oblečením láka pohľady mužov a posiluje ich pudy, ich nízke myšlienky na ňu nalepia temnú energiu, ktorá môže byť potom mostom k tomu, aby sa na ňu napojili aj iní ľudia s nízkymi úmyslami.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Uto, 18. Aug 2009, 11:04 
Offline
Obrázok užívateľa

Registrovaný: Pia, 21. Dec 2007, 13:13
Príspevky: 128
Bydlisko: Košice
dominika píše:
Je ťažké žiť bez strachu.Momentálne ma ovláda dosť často a privolávam tým nie veľmi príjemné veci....
Viem že mám obrovskú pomoc z hora,cítim to celkom jasne, vždy príde nejaké znamenie, ktoré ma privedie tam, kam musím ísť a čo urobiť. Nevysielam negatívne myšlienky iným, mám vieru, nebojím sa ani smrti, práve naopak, teším sa na pokoj a slobodu, tam človek nie je chránený hrubohmotným telom, každá myšlienka je ihneď viditeľná a citeľná.Stretávam sa s ľuďmi, ktorí zo mňa strašne ťahajú energiu a ja si s tým neviem rady....
Ako sa človek naučí veriť sám sebe?Myslím, že v tom je môj hlavný problém.Namiesto smútku by som chcela konečne žiť, bez obmedzení a strachu, no ubíja ma to.Ďakujem komukoľvek, kto by vedel poradiť.

Strach je prirodzený pocit, ktorý cítime, keď nám chýba istota, keď nám chýba opak strachu ... odovzdanie sa vyššiemu vedeniu, okrem iného...
Keď cítite, že máte pomoc z hora, prečo to nepoužívate? Prečo sa neobrátite za svojím cítením a nejdete za ním. Vaše cítenie pomoci z hora je cestou, ktorá vás má viesť, aj k zbaveniu sa od strachu...

Ako to už bolo spomenuté spravcom, vo Stvorení existujú určité zákony a zákonitosti, ktorými by sme sa mali riadiť. Tieto zákony a zákonitosti sú tiež vyjadrené aj v ľudovej múdrosti, aj v prísloviach a porekadlách... Bolo by dobré začať aj prakticky používať, nielen si ich prečítať... Samozrejme nehovoriac o odporúčaniach v mnohých duchovných knihách, medzi inými aj v knihe Vo Svetle Pravdy a tiež v Biblii...

Napísali ste, že máte vieru. A na konci píšete, že ako sa máte naučiť veriť sám sebe... Kde je potom vaša viera? Okrem toho, je to veľmi všeobecne povedané, keďže kde je strach, tam chýba viera... Hovorí sa, že mám 50 perc. vieru, slabú vieru, silnú vieru, ale viera sa v skutočnosti nedá kúskovať... Buď je alebo nie je... Slabá viera alebo 50 perc. viera alebo hociaká označkovaná viera ako keby ani nebola, keďže vtedy sa strach ešte stále môže prejavovať... Najmä vtedy, keď ani nevieme, čomu alebo komu máme veriť...

Treba si dávať tiež pozor na myšlienky, pretože neusporiadané myšlienky spôsobujú chaos, ktorý je badateľný aj z vášho krátkeho textu... Samo o sebe to nie je zlé, veď koľko ľudí má v sebe chaos, no nie? Ale práve (aj) ten chaos spôsobuje váš strach, ako aj ďalšie nepríjemnosti vo vašom živote...

Mali by ste si rad za radom uvedomiť určité veci a súvislosti... Postupne pracovať na sebe a na tomto uvedomení... A ako pracovať na sebe? Už sa o tom popísalo toľko kníh, že by to bolo len opakovaním, ale najväčšia chyba sa robí aj v tom, keď človek behá od jednej knihy k druhej, všetko si prečíta, preštuduje, ale nič neaplikuje vo svojom konkrétnom každodennom živote... Nestačí len čítať knihy, prečítané, ak zistíte, že je to pravda, potom to treba naučiť sa používať v každodennom živote... Až potom sa z teórie postupne stáva prax...

A práca na sebe? V žiadnom prípade sa nevyhnete sebapoznaniu a osobnostnej transformácii. A to je ešte len začiatok na dlhej ceste za sebapoznaním a vývojom... Treba dávať pozor aj na falošné predstavy o sebe a mnohé iné veci... Odporúčal by som vám prečítať si tiež knihu Celestínske proroctvo a odtiaľ najmä ovládacie drámy a kroky k sebapoznaniu. Snažiť sa spoznať sám seba pozorovaním, zistením svojich ovládacích drám, spoznať svoj základný charakter, ako aj pozitívne vlastnosti, ale aj negatívne vlastnosti, ale nie preto, aby ste sa za to vinili ešte viac, ale preto, lebo až sebapoznaním môže začať skutočná osobnostná transformácia... Tak isto, všetky negatívne udalosti nie sú preto, aby zničili človeka alebo mu naháňali strach, ale sa stávajú preto, aby sa človek poučil a aby človeku ukázali kde robí chybu a správny smer pre nápravu...

To isté platí aj pre vás. Váš strach, odsávanie vašej energie inými ľuďmi, atď., to všetko sú varovania, aby ste sa zavčasu spamätala a nabrala iným smer a iné tempo pre vývoj...

Ďalšou skutočnosťou je aj to, že komu máte veriť? Sebe? A kto vlastne ste vy? Odkiaľ pochádzajú vaše myšlienky a pocity? Atď. Je to dlhá cesta...
V určitej fáze tejto cesty potom budete schopná sa aj otočiť a pozrieť zoči voči svojmu strachu a budete mať silu na jeho prekonanie. Nie potlačenie, ale prekonanie, transformáciu strachu, pretože v našom strachu sa skrýva naša najväčšia sila, ktorú máme objaviť a začať používať v našom každodennom živote...

Ale toto je téma na dlhé rozprávanie, ale každý prístup a riešenie by malo individuálne, ako je individuálny každý jeden človek...


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Uto, 18. Aug 2009, 11:20 
Odvšadiaľ sa človek dočíta o sile myšlienok, o pozitívnom a negatívnom myslení, a tým celkový dopad na jeho život a v neposlednom rade aj na jeho zdravie.Keď sa človek snaží myslieť viac pozitívne, aj keď veci sa tak často nezdajú, klame tým vlastne sám seba a nechce vidieť veci reálne???Na čas je akoby "opojený drogou" tým pozitívnym myslením, no však keď "prestane účinkovať", uvidí, že sa nič v jeho živote nezmenilo, pretože realita je o trošku viac krutejšia?Rozumiem tomu správne?Alebo skôr nie? :blush: Tak keď chceme prehĺbiť svoj vnútorný život, ani myšlienky nám až tak nepomôžu?Pretože majú ďaleko od skutočného citu a pochádzajú len z nášho rozumu?
No a moje oblečenie viac zahaľuje ako odhaľuje :) Prepadla by som sa od hanby pod zem, keby to tak nebolo.
A vo vzťahu k iným ľuďom, budem naďalej milá, avšak viac prísnejšia a vecnejšia, som "ohnivé znamenie, výbušný temperament"...tak to nebudem v sebe dusiť, využijem to vo svoj prospech, naozaj som doteraz držala svoje emócie na uzde.Budem pravdivá a nebudem klamať samu seba, ani svoje okolie, preto bolo asi ľahké pre iných ovládať ma...
Budem vďačná aj za bolesť, za všetko, čo príde, nech je to čokoľvek.Ďakujem za energiu, čo Ste mi poslal :)


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Uto, 18. Aug 2009, 15:22 
Správca? alebo ktokoľvek Ste?, predchádzajúci príspevok a vďaka patrili Vám...vysvetlili by Ste mi prosím ako je v rozpore alebo ako sa dopĺňa prehĺbenie vnútorného života a pozitívne myslenie?Ďakujem krásne :)
Fazon, ďakujem tiež, Ste jedným z mála ktorý dáva odpovede a reaguje na príspevky všetkým, ktorí tu o to prosia, tak ako ja.Čítala som si mnohé témy a takmer vždy sa tam opakovalo Vaše meno, reakcie, a snaha akýmkoľvek spôsobom objasniť pýtajúcemu sa jeho situáciu.To je naozaj úctihodné, pretože niekto píše len v prípade, ak to jemu samému pomôže a má sám z toho výhody.Nebojíte sa kritiky, to je tá odvaha a viera v samého seba, ktorú musím získať aj ja sama.Keď cítim, že mám podporu z hora, prečo to nepoužívam, prečo sa neobrátim za svojím cítením a nejdem za ním?Áno, moje cítenie pomoci z hora je cestou, ktorá ma má viesť, aj k zbaveniu sa od strachu.Strach a viera nejdú spolu dohromady, viem to, nechcem mať chaos v mojich myšlienkach, ľudia to cítia a potom skončím ako porazená.Veľmi sa to snažím zmeniť.Preto ten môj nepokoj, zmizol by, keby som si verila.Krok za krokom to musím získať, lebo to chcem.
A moja ovládacia dráma?Žeby POZOROVATEĽ???Pozorovatelia radi skrývajú strach, sebapochybnosti a zmätok.Ak sa zbavím svojej potreby udržovať si odstup, môžem využiť svoje hlboké intuitívne zdroje.A najkrajšia myšlienka z Posolstva Grálu, Vo Svetle Pravdy???Pre mňa určite : Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tým založíte mier a budete šťastní...Tak to je teória, teraz je na rade prax.Teraz sa určite pýtate, ako môžem mať stále otázky po toľkom prečítanom, no ide mi to všetko pomalšie, ako by som chcela, ale radšej pomaly, ako nikdy.Všetko je to jednoduché a krásne, len ja si to komplikujem.Ale ten cieľ dosiahnem :blush:


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Uto, 18. Aug 2009, 20:51 
Offline
Administrátor stránky

Registrovaný: Pia, 09. Nov 2007, 01:54
Príspevky: 201
dominika píše:
Keď sa človek snaží myslieť viac pozitívne, aj keď veci sa tak často nezdajú, klame tým vlastne sám seba a nechce vidieť veci reálne???
Áno, človek by mal vidieť všetko reálne, bez prikrášľovania – také, ako to skutočne je. Myslieť pozitívne ale nie je zlé. Neznamená to však uvažovať tak, že všetko je dobré. Druhých máme vidieť takých, akí naozaj sú, ale mať k ním pozitívny prístup; veriť, že oni i my sa môžeme zmeniť k lepšiemu, ale zároveň mať dôveru v to, že nám nemôžu vnútiť svoju „zlú hru“, ak im to nedovolíme.

Pozitívnym prístupom je neodsudzovať druhých, ale vidieť, že konajú najlepšie ako vo svojom terajšom stave dokážu. Veď kto vie, či sme ešte „nedávno“ nekonali horšie, ako oni. Prijať ich zlé vlastnosti ale neznamená, že sa im máme podvoliť! Naopak, jasne im máme dať najavo, ak sa nám niečo nepáči. Veď inak by sme ich okradli o možnosť vidieť v čom konajú nesprávne, a tým aj o možnosť ich duchovného pokroku. Vo vnútri sa však máme zmieriť s tým, že si vybrali byť takými, akí sú, a nevnucovať im svoje názory nasilu.

dominika píše:
Na čas je akoby "opojený drogou" tým pozitívnym myslením, no však keď "prestane účinkovať", uvidí, že sa nič v jeho živote nezmenilo, pretože realita je o trošku viac krutejšia? Rozumiem tomu správne?
Rozumiete tomu správne. Eufória pozitívneho myslenia je falošná. A ak človek stavia na falošnom, musí sa mu to raz zosypať. Realita však určite krutá nie je. Veď všetko v nej funguje dokonale a každému sa vráti všetko skôr či neskôr presne tak, ako to sám chcel. (Nie však ako si myslel, že to chcel, lebo ľudia často svoje skutočné ciele maskujú za niečo iné, alebo si ich prikrášľujú, až kým nevyzerajú ako dobré.)

dominika píše:
keď chceme prehĺbiť svoj vnútorný život, ani myšlienky nám až tak nepomôžu? Pretože majú ďaleko od skutočného citu a pochádzajú len z nášho rozumu?
Myšlienky majú určite veľkú moc. Musia sa ale opierať o skutočnosť, nie o falošné predstavy jednostranného pozitívneho myslenia. Oproti mysleniu je cit ale ďaleko silnejší. Myšlienky dokonca ani nie sú potrebné ku zmene, i keď k nej môžu prispieť.

Človek sa často snaží zmeniť iba v myšlienkach, ale to nie je dostatočne silné. Ak však prežije duchom niečo ako nesprávne a rázne to vnútorne odmietne, aj napriek tomu, že o tom nerozmýšľal, jeho život sa zrazu zmení. Pri snahe zmeniť svoje zmýšľanie mnoho krát iba opravuje vonkajšie prejavy svojho vnútra, ale to zostáva rovnaké ako predtým.

dominika píše:
No a moje oblečenie viac zahaľuje ako odhaľuje. Prepadla by som sa od hanby pod zem, keby to tak nebolo.
:) :) :)

dominika píše:
nechcem mať chaos v mojich myšlienkach, ľudia to cítia a potom skončím ako porazená.
Možno by pomohlo, keby ste prijali možnosť, že „budete porazená“, ako niečo normálne. Práve strach z toho, že sa nám niečo nepodarí, nás môže vopred zablokovať a znemožniť úspech. No a čo, že nám niečo nevyjde? Nie sme predsa dokonalí. Načo si kvôli tomu vytvárať komplexy? Treba vedieť prijať rovnako úspech ako i neúspech – veď prežiť a spoznať musíme oboje. Tým sa stratí tlak, ktorý vás núti utiecť a zablokovať sa.

dominika píše:
Udržujte krb svojich myšlienok čistý, tým založíte mier a budete šťastní...Tak to je teória, teraz je na rade prax.
Dovolím si Vám odporučiť knihu Ticho promlouvá (na stránkach v časti knihy), ktorá Vám môže pomôcť preniesť tieto slová do praxe. Je to viac ako kniha a nie je ani tak na čítanie...


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Str, 19. Aug 2009, 02:30 
:sunny: Realita je dokonalá, nie krutá, to mi uniklo..., a krásna :) ...a každý ďaľší deň ju tak budem vnímať.
A kvôli neúspechu si nebudem vytvárať komplexy.Každý má nejaké prednosti, tak nebudem príliš dramatizovať svoje nedostatky.
Ďakujem krásne :)


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Strach
PoslaťNapísal: Sob, 19. Sep 2009, 15:30 
Dostal sa mi do rúk jeden článok, možno bude zaujímavý aj pre "ďaľších ustráchaných", ľudí, ktorí nestoja pevne nohami na zemi.

Strach je pocit, ktorý nemá žiadnu hodnotu.Trápiť sa pre iného je nezmysel, pretože my môžeme pomôcť inému, ale trápiť sa nemá význam. Ak problém ktorý vnímame s nami cvičí a my ho nájdeme, pretože ho chceme nájsť a pomenujeme ho, problém sa vyrieši.

Krivda-on sám síce ublížil, ale zastreliť ho nemôžem, ani prejsť autom, asi mu budem musieť odpustiť.Bez odpustenia niet uzdravenia. To nie je problém toho človeka, to je váš problém. Treba si nakrokovať čo ma rozhodilo, čo ma trápi a dať tomu názov. Pomenovaný problém prestáva byť problémom.Pomenovaním problému sa dostávate v 90% späť do pohody.

Tým, že ľudia nechcú cítiť svoje deštruktívne pocity, ktoré sa v akejsi slabosti dovolili vytvoriť, bohužiaľ na to končia. Sú ľudia, ktorí prešli v živote všeličím a nepoučili sa. Chodia po pripínačkách, pritom ich rozhadzujú ďalej a sťažujú sa, aký majú ťažký život. Musíme ísť do pomenovávania elementárnych príčin našich nešťastných pocitov.

Pocity ľútosti, krívd a strachu, ktoré si nosíme, si ľudia tiež prinášajú so sebou. Prinášame si ich z obdobia nevedomia, z nášho prenatálneho vývoja alebo z ranného detstva do 9 rokov. Keby sme si tieto pocity nepriniesli, tak ich dnes neprežívame, lebo my by sme ich v racionálnom živote "ustáli".

Situácie v živote v nás iba prebúdzajú tieto zážitky a my sa z toho rozpadávame. Dnešný strach nie je dnešným strachom. Dnešný strach môže byť prebudený strach napríklad z 5. mesiaca tehotenstva našej matky. Keď si človek prinesie tieto pocity a nenesie si "prisatého" rodiča, tak je všetko O.K. Avšak keď si nesiem toho rodiča na chrbte a k tomu ešte aj pocity ľútosti, krivdy a strachu, tak nielen že nám rodič berie 40% našej podstaty, ale tieto pocity sa nám z 20-násobujú práve preto. Človek, ktorý je takto "nabúraný", tak jeho energetický systém funguje akurát tak na to, aby mohol zvládnuť základné životné potreby. Ak chce niekde zabrať, je to pre jeho utrpenie a život sa stáva pre neho ozaj zložitým.

Komunikáciou o pocitoch sa tieto veci dajú posunúť do neškodnej polohy, lebo tieto veci sa dajú nájsť. Dajú sa nájsť pomerne ľahko, lebo keď teraz prežívame nejaký strach alebo krivdu a budeme sa o tom baviť, tak nám naskočí celá šnúra týchto pocitov. Problémom je, že o pocitoch by sa nemali baviť dve ženy alebo dvaja chlapi. Žena je emocionálne vrecko, ona trúsi a chlap je racionálny. Treba, aby racionálny aj emocionálny prvok riešili ničo spolu. Zážitková sféra ženy dotvára jemnosť v racionálnom chápaní muža. Na pocit sa vytvorí dvojaký pohľad. U muža sa to cez akýsi vonkajší pocit posunie. Medzi partnermi sa zriedka hovorí o pocitoch, lebo človek má strach, že tým odhaľuje svoje vnútro a ten druhý to zneužije. On to nemusí zneužiť, ale my sa bojíme. Teda sa to zastaví hneď v základoch.

Rozhovory medzi partnermi fungujú na princípoch, najprv dávaj, potom ber. Neútočí na nikoho. Začne niektorý z nich: predstav si, dnes som zažila takúto vec. Taký divný pocit som mala. Muž sa opýta: čo to bolo? Muž musí prísť s ponukou, ale ja musím vytvoriť tomu druhému pocit, že nemusí mať strach o tom hovoriť. Ak sa raz podarí rozvinúť komunikáciu o pocitoch, stáva sa z toho nekonečný príbeh a nikdy neskončí téma. Treba k tomu odvahu pustiť sa do toho.


Keď sa trápime, akýmsi spôsobom veci predurčujeme, programujeme si niečo a veci sa odvíjajú inak. Sme naprogramovaní, dochádza k stretu a z toho ochorieme. Život treba brať tak, ako ide a k tomu sa dá dopracovať. Snaha, úsilie sú prvoradé.
Jeden človek, "o trošku viac vidiaci", mi raz povedal: pusti do svojho vnútra viac svetla, neudržuj nič tmavé z minulosti vo svojom vnútri, ale odpusť všetkým, presvetli svoje vnútro láskou.
Dovtedy som si myslela, že som naozaj odpustila, no i keď som to dobre predstierala, ovládal ma hnev.
A ak sa raz rozhodnem mať svoje vlastné deti, nikdy nedopustím, aby žili v strachu, lebo na porušených základoch sa ťažko stavia niečo "pevné". Mať deti je obrovská zodpovednosť, je to dar, ktorý budem môcť "rozbaliť" až raz budem pripravená.


Hore
  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 14 ]  Choď na stránku 1, 2  Ďalší

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 34 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.