úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Štv, 28. Mar 2024, 12:49

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 9 ] 
Autor Správa
 Predmet príspevku: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Str, 16. Feb 2011, 00:16 
Offline

Registrovaný: Str, 16. Feb 2011, 00:00
Príspevky: 5
Zdravím Vás, práve som si uvedomil, že už od mala som veľmi netrpezlivý. Celý čas som nedočkavý dokonca za vecami, o ktorých viem, že sa ich nedočkám, možno Vám to príde vtipné, ale ja si s tým neviem pomôcť. Už veľa vecí som tak pokazil a celkom ma to ovláda. Je to hrozný a trýznivý pocit, ktorého sa neviem zbaviť. Som si istý, že je takých ľudí mnoho. Dokonca si trúfnem tvrdiť, že väčšina západnej pologule :D ale je urcite sa s tým dá niečo robiť. Potrebujem to rýchlo :D nie, stačí, keď uvidím, že sa niečo vo mne začína hýbať. Ako to docieliť? ako sa toho zbaviť? Ja viem, že netrpezlivosť je moja jediná prekážka v ceste za každým cieľom. Ale ešte nikdy som nejaký cieľ nemal. Až doteraz. Milujem jednu ženu, s ktorou som bol tri roky a vďaka netrpezlivosti som o ňu prišiel. Obaja dúfame, že nás ešte osud niekedy spojí a tu vzniká ďalšie semeno mojej netrpezlivosti, ktorá už stihla pekne vyrásť, ako brečtan a nemieni sa nijak zmenšovať. Čím dlhšie ju ovládam, tým silnejšia sa vracia. Mám strach, že to už prestávam zvládať. Nedokážem nečinne čakať a nevedieť, kam to všetko smeruje. Nemám absolútny prehľad o mojej situácii a tá netrpezlivosť spojená s týmto pocitom beznádeje je tak zdrvujúca, že nemám poňatia, čo mám robiť. Rád by som ušiel niekam preč. Kde ma nikto nepozná, ale ani to sa mi nedarí. Šiel som za ňou stovky kilometrov, teraz som tu sám, pár stoviek metrov od nej a viem, že keď sa jej ozvem iba preto, lebo ma tento pocit drví, iba to bude horšie. Neviem, čo mám robiť. Chcem újsť. Ale obávam sa, že mi to nepomôže. Mám dokonca nové dievča, ale nedokážem k nej nič cítiť. Takže čoskoro ublížim aj jej. Je to veľmi deštruktívne a silné. Musím niečo robiť, kým neublížim ďalším ľuďom. Ja som dobrý človek, ale toto je niečo, čo momentálne viem ovládať len minimálne. Meditovať už nedokážem. To sa mi darilo, keď som nemal tieto stavy. Ja fakt neviem, čo robiť. Ak mi viete niekto pomôcť, prosím Vás o to.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Str, 16. Feb 2011, 00:47 
Dobrý deň,

na základe toho, čo píšete, je vidieť, že Váš problém je ten, že nech Ste kdekoľvek, nie Ste tam úplne. Zrejme Ste neustále iba v myšlienkach, čo Vám bráni prežívať prítomnosť. Neustále sa zaoberáte budúcnosťou a chcete byť inde, ako Ste teraz. Preto takto nemôžete byť ani šťastný, ani "meditovať", ani nič iné.

Keď človeku niečo nejde, tak to trénujte. Skúste sa cvičiť v trpezlivosti, pri každodennej činnosti. Začnite maličkosťami. Inak sa Vám môže ľahko stať, že prídete časom o všetko, aj o Vaše dievča.

Pokúste sa byť čo najviac bdelý a uvedomujte si každý jeden okamih svojho života. Buďte čo najviac pozorný a nech Ste kdekoľvek, buďte tam "úplne", nech robíte čokoľvek, robte to s čo najväčšou pozornosťou.

Prajem všetko dobré...


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Str, 16. Feb 2011, 16:56 
Offline

Registrovaný: Str, 16. Feb 2011, 00:00
Príspevky: 5
To sa ľahko hovorí, aj sa o to snažím, ale keď zrovna nemám nič na práci a som chvíľu v pokoji, už to lezie do hlavy. Skúšam sa kadejako zabaviť, ale ťažko sa mi s hlavou v smútku niečo zábavné hľadá. Hlavne v tejto dobe. Všetko navôkol vzbudzuje stres už len z princípu. Ide Aj o to, že mám veľa nevyužitého času, čo som sám. Všetok čas sme trávili spolu. Teraz musím vymýšľať, čo ma zaujme. Mám gitaru, ale to hrám zase len smutné piesne a neraz som aj pri tom plakal. Býval som šťastný. Ešte teraz ľudia obdivujú moju vyrovnanosť, ktorú len hrám a keď niekomu poviem tento príbeh, tak sú zaskočení. Ostatní hovoria, aby som zameral pozornosť inam, ale kam? kam mám hlavu otočiť, aby ma to zaujalo väčšmi, než môj doterajší zmysel života? Je pravda, že keď som bol s ňou, tiež som bol inde. Ja už som si asi zvykol myslieť vždy na niečo iné. Neviem to ovládať, som taký už odmalička, ako som písal. Týka sa to viacerých vecí, aj viacerých mojich životných etáp. Prítomný som už asi len, keď mám v krvi alkohol. A to ma mrzí a ponižuje pred sebou samým. Ja by som veľmi rád žil v prítomnosti, snažím sa o to denne, ale spomienky a snaha načrieť do budúcna si ma vždy nájde, nech mám len minútu ticha a som v tom. Už to nemienim tolerovať. Nie je to pre mňa dobré. Ale cítim sa byť k tomu pripútaný, ako koza k stromu. Túžim po slobode. Ale neviem ju nikde nájsť. Som sám v cudzom meste. Dosť to na mňa dolieha. Všetci priatelia sa mi odcudzili. Neviem už nájsť spriaznenú dušu, s ktorou by mi bolo dobre. Alebo komunitu takých ľudí. Ja neviem.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Str, 16. Feb 2011, 21:25 
Zbaviť sa utrpenia a dosiahnuť slobodu sa nedá v budúcnosti. Nedá sa nájsť v čase, respektíve čakaním na to, že budúcnosť niečo zmení. Tú môžete mať len v prítomnosti.

Neviete, ako byť slobodný a ako nebyť tak nespokojný so svojím životom. Niečo vo vašej minulosti nedopadlo presne tak, ako Ste očakával, dokonca sa tomu, čo sa stalo bránite a navyše bránite prijať to, čo je práve teraz. Veríte tomu, že sa niečo zmení, no robíte chybu, ako mnoho ľudí. Hľadáte spásu v budúcnosti. No život je niečo úplne iné. Pod povrchom všetkých tých „životných situácií“, jedine tak sa to dá nazvať, sa skrýva niečo hlbšie. Život sám. Ten sa dá žiť jedine tu a teraz. Snažte sa počúvať ticho a prežívať pokoj, ktorý sa skrýva za tým všetkým. Svojím vyrovnaným spôsobom začnete určite priťahovať iné situácie vo svojom živote. Možno sa Vám aj ponúkajú, no Vy to cez to všetko, cez ten svoj menší zmätok vo svojej hlave nevidíte.

Vynaložte veľké úsilie, ako keď sa človek topí a snaží sa nadýchnuť. Prebuďte sa vnútorne, duchom. Ide totižto oveľa. Nežite len v myšlienkach. Vynaložte obrovské úsilie na to, aby Ste našiel Pravdu. Inak nenájdete vôbec nič. Tá snaha je dôležitá nie preto, aby ste si niečo zaslúžil, ale preto, aby Ste sa prebudil vnútorne. A tak aj videl Pravdu vo všetkom.
Zanechajte ten priestor zmätenej mysle, ktorá z vás jedine vysáva všetku životnú energiu.

Odporučila by som Vám prečítať si knihu Ticho promlouvá, ktorú máme v sekcii Knihy.


Hlavu hore : )))


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Štv, 17. Feb 2011, 08:58 
Offline

Registrovaný: Str, 16. Feb 2011, 00:00
Príspevky: 5
Prečítam si tú knihu a potom sem napíšem, či som na niečo prišel. Zatiaľ ďakujem.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Pia, 18. Feb 2011, 02:14 
Offline

Registrovaný: Str, 16. Feb 2011, 00:00
Príspevky: 5
Ono je to vsetko pekne, ale cely cas si odopierat ego je podla mna viac narocne, ako osozne. ja som takychto veci precital dost, vzdy kazdy hovori o odlozeni ega,ako by to bol nejaky kavbat, ktory sa da zavesit na klinec, ale nic tazsie sa mi do cesty nestavalo. azda preto je to problem. nie je len moj. ma to kazdy. preto som aj prisiel o vsetky veci, na ktorych mi zalezalo. ano, je to parazit, ale je tak s nami vzity, ze rozpravat o tom takto lahkovazne mi pride az morbidne. to nie je kabat, je to zelezna kosela. mozem si vypocut X pravd, aale aj tak to nedokazem. A neverim, ze vy to, pri vsetkej ucte, dokazete. hovorit otom dokazem takto pekne aj ja. som si plne vedomi toho, ze ego treba odstranit, ak chcem pochopit, ze problem nie je v realite, ale v projekcii. ale ked ma to periodicky napada, tak z toho vsetkeho mi vypliva, ze smrt je vykupenim. teraz nemyslim, ze sa chcem vzdat tohto "krasneho" daru zivota, som vdacny za to, ze mozem tieto vsetky krasy vnimat zmyslami. ale tieto pocity su silnejsie, ako najsilnejsi zapach, ako najvacsia bolest a vracia sa to v chvilach pokoja, ako keby som si to robil naschval. ja sa snazim a kazdy hovori zameraj sa inam, ale to skratka nejde. vsetko je to len naoko, nachvilu, kym nepride pokoj. dobre, vtedy sa mam zapocuvat do ticha. na ako dlho? navzdy? da sa to?! neda. vzdy sa to vrati. mozem navonok posobit, ako vyrovnany clovek, dokonca ju som presvedcil o tom, ze to beriem tak, ako sa to brat ma. ale potom neverim sam sebe. pretoze ten pocit je natolko zjavny, ze ziadne ticho vnimat nedokazem a ak aj ano, tak ma len k smutku a nostalgii privedie. toto nie je nieco, co si kupim a uzivam. aj vy to viete, len je to tak pisane, ako "citajte slova pospiatku. je to take jednoduche." ano ide to, len to nedava zmysel. uz len ked chcem niekam ist, tak si musim spomenut, kedy som tade siel, ci to vedie tam, kam chcem a zaroven mysliet na to, kam idem, aby som sa tam trafil. cize beriem aj z minulosti, aj z buducnosti. nejde to zit len pre tento okamih, lebo by som sa nepohol, ako ten strom. imsa zije, ked maju jeden zmysel cely svoj zivot. ide im iba o to, aby boli tam, kde su a pokracovali v tom, co ide aj bez ich pricinenia. oni sa nehybu. je to ich vysada mozno. ale my sme dynamicki. nemozme stat cely zivot tam, kde nam to sily dali. musime sa hybat. teraz som tu a zajtra idem spat, aby som sa mohol znova vratit, kam som odisiel. je to paranoja. idem tam, kam sa mam vratit, a vraciam sa tam, kam som siel. preco? kde je spat, a kde je tam? toto ani rastliny, ani zvery neriesia, ale my musime, lebo mame rezim. mame povinnosti. strom ziadne zodpovednosti nema. strom sa nikdy nezamyslel. nikdy od neho nikto nic nezioadal a ked aj, tak sa nijak nezmenil. bol stale rovnaky. pritom, keby ja som sa po nejakej prosbe nezmenil, tak by sa na mna pozreli, ako na retardovaneho, ze ked ma niekto o nieco poprosil, tak by som mal vynalozit nejake usilie, aby sa veci zmenili. nie? je to uplne ine. sme odlisni od rastlin. je pekne im vzhliadat, ale omy maju uplne ine poslanie, ako my. my tu nie sme na to, aby sme produkovali nejaku biomasu, alebo kyslik, alebo prijemne prostredie. mozno kedysi to tak bolo, ale dnes musime uvazovat aj egoisticky, lebo inac by sme umreli hladom. a toto je nase poslanie. prezit, mat co zjest a az potom moze clovek rozmyslat o tom, co sa deje, ked nesudi nic okolo neho. moze to byt pekne tak na dovolenke, ale nie v meste, kde kazdy od vas nieco chce, alebo nechce. venovat sa pritomnosti mi pride maximalne kratkozrake. ozaj, ako strom by som sam sebe posobil. my nie sme ani rastliny, ani zvery. sme ludia a dostali sme darom predvidat, konspirovat, vytvarat si imaginarne konstrukcie. to nie je dobou. to je clovek.


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Pia, 18. Feb 2011, 13:11 
Radofun píše:
dnes musime uvazovat aj egoisticky, lebo inac by sme umreli hladom. a toto je nase poslanie. prezit, mat co zjest a az potom moze clovek rozmyslat o tom, co sa deje, ked nesudi nic okolo neho.

Píšete, ako keby naším poslaním bolo v prvom rade prežiť, mať čo zjesť. Nerobia to práve zvieratá? A potom vraj rozmýšľať nad tým čo sa deje...Z môjho pohľadu to tak vôbec nie je, a keby som žila len preto, čo píšete, môj život by nemal absolútne žiadny zmysel. Nie sme rastliny, ani zvieratá, ako píšete a práve v tom je ten rozdiel. Líšime sa od zvierat svojou podstatou. Svojím vnútrom.Tým, čo oživuje vnútorne nás ľudí je duch, zvieratá sú len bytostného druhu, no naše jadro, naše vnútro je podstatne rozdielne od zvierat. Máme schopnosť cítiť a taktiež rozmýšľať, inak by sme rozum nemali. No rozum má slúžiť predovšetkým ako nástroj, pomôcka, napríklad pri práci, keď chceme na niečo prísť...niečo vymyslieť.

Samozrejme, že treba občas myslieť na minulosť, no hlavne preto, aby sme z nej čerpali ponaučenie. A taktiež občas aj snívať o budúcnosti, však máme túžby, sme ľudia, no nech sa toto „snívanie“ stane tou najúprimnejšou túžbou po lepšom a ušlachtilejšom. Túžbou, ako byť lepším človekom, presvetliť svoje vnútro, povzniesť svoje okolie, v službe iným „vnútorne rásť“, pestovať krásu, jednoducho BYŤ ČLOVEKOM v pravom slova zmysle.

Vôbec nenabádame k tomu, aby človek prestal rozmýšľať, bolo by to nesprávne. No aby sme sa nechali ovládať neustále svojimi myšlienkami, tak to správne nie je.

Človek by mal vnútorne využiť každú minútu, ktorá mu je daná, nie len povrchne (neustálymi myšlienkami na minulosť alebo snívaním nad budúcnosťou). Každá minúta sa má stať skutočným prežitím, svojimi zmyslami, myslením a cítením byť úplne otvorený tomu, čo sa práve deje a byť tým bdelý. Úplne prežiť bolesť tak ako aj úprimnú radosť. Na to, aby sme vnútorne dozreli, potrebujeme skutočne prežiť každý okamih svojho života, aby to nášmu vnútru, nášmu duchu, tomu, čo nás oživuje, vtisklo pečať, ktorá sa stane akoby naším vlastníctvom. A to nám nikto nezoberie. Nemôžeme dozrieť, pokým nežijeme prítomnosťou. Na to potrebujeme skutočne prežiť všetko, čo nám ponúka prítomnosť. Byť bdelý.

Už v úvode píšete, že, že si môžete vypočuť X právd, no aj tak to nedokážete. A v tom robíte podľa mňa chybu. Neveríte si už v zárodku, ako by Ste už dopredu všetko vzdal a týmito myšlienkami zabil úplne všetko. Nemyslite na to, čo nechcete, alebo na to, čo nedokážete, radšej skúste myslieť na to, čo chcete. A začnite si trošku veriť, určite sa Vám to podarí. Máte na to všetky predpoklady a hlavne schopnosti, ako každý človek, len ich využiť správne.

(Občas sa musí človek dostať na úplné dno, aby začal rozmýšľať inak, aby začal žiť inak, aby si povedal, že stačilo...že sa viac nedá ovládať svojimi myšlienkami. Práve táto túžba, dostať sa z tohto „väzenia myšlienok“ nám môže v mnohom pomôcť. Tí, ktorí tým prešli a boli úplne na dne, vytriskla v nich tá skutočná túžba niečo zmeniť od základu. A krok za krokom sa im to aj podarilo a žijú slobodne, nezaťažene, pretože to prežili na vlastnej koži. To peklo, keď je duch človeka uväznený v myšlienkach. A keď o tomto človek vie, občas sa aj pousmeje nad tým, čo ho občas napáda, no neberie každú myšlienku tak vážne...snaží sa žiť inak, bez tohto obmedzenia...nezaťažene, neovládaný neustálymi myšlienkami, ktoré nám často bránia prežívať každý jeden okamih svojho života v pravom slova zmysle.)

Prajem Vám veľa vytrvalosti...


Hore
  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Pia, 18. Feb 2011, 16:26 
Offline

Registrovaný: Str, 16. Feb 2011, 00:00
Príspevky: 5
Viem, o com hovorite, ja som bol na dne uz niekolkokrat. A teraz to bolo, dufam naposledy. Pomaly sa z toho dostavam, ale nechcem sa len vratit spat, kde som bol predtym, ked som trpel, chcem ist az za to a zistit, kam to az vedie. ale neviem, kolko to trva. co mam povazovat za uspech, co je len mojim dalsim zdanim a co je skutocny pokrok. niekedy som uplne nad vecou, ale o par hodin moze byt vsetko este horsie, ako predtym, casto po smiechu prichadza plac a preto hovorim, ze sa mi nedari. ono v podstate sa mi dari, len si ten stav neviem udrzat dlhsie. niekedy na to zabudnem aj na mesiac, potom sa k tomu znova vratim, ja si myslim, ze ani za rok clovek nie je ani z daleka za vodou. verim, ze by ste priznali, ze aj Vy ste len clovek a stane sa to aj Vam, ze Vas ten pocit prepadne a chvilu mu aj verite. Tiez sa nad tym pousmejem, ale ono to tak silno bojuje... neustale. Vytrvalo. tazko sa mi to odsuva do uzadia. Lebo niekedy chcem o minulosti len tak pouvazovat, kde som spravil chyny a tak a vynori sa z toho zase len zhluk neprijemnych pocitov a ja zase na nic nepridem, lebo je to "hlucne" a prehlusuje to moje uvazovanie. nemysliet na to mi pride nemozne, lebo ked ste s niekym boli, tak na to pekne radi spominate. je to prijemne a ste za to vdacni, ale vtedy Vam tam to "ego" podsunie hned nejaku vycitku a uz je blby pocit na svete. Teraz, ked si to tak citam, co pisem, tak vidim, ze sa to da rozoznat, len je to smutne, ze to skoncilo. je to jednoduche. uz nad tym rozmyslam tak vela, ze cokolvek mi napadlo, uz mi predtym napadlo a ja mam z toho taky falosny pocit dejavu :DD je to ubohe sa takto tocit dokola, ale ja mam strasnu potrebu na nieco prist. zistit nieco. Muselo to na nieco byt. NEchcem to len tak hodit za hlavu, lebo mam strach, ze nezistim nieco, co mi mohlo pomoct. Aj ked uz som prisiel na tolko odpovedi... ale vsetko iba zhrniem zo stola a hladam nieco, co asi ani nie je. nieco, co ked zlomim, tak sa asi vrati vsetko spat, alebo co. Ach jo, som ja len naivny. :DD Dakujem, ze sa mi venujete. Je dobre sa takto o tom rozpisat. Sam si odpovedam :DD


Hore
 Profil  
 
 Predmet príspevku: Re: Ako sa naučiť trpezlivosti?
PoslaťNapísal: Sob, 19. Feb 2011, 17:00 
: )))
Je dobré, keď človek úplne neupadá a ešte sa dokáže pozerať na veci s nadhľadom. Vôbec Ste všetko nevzdal a to je dobré. Vnímajte všetko s „otvorenými očami“. Niečo zažiť a skutočne to prežiť sú dve rozdielne veci. Nech sa každá Vaša situácia v živote stane „radostnou hrou“, z ktorej si niečo skutočne odnesiete a neprejdete okolo len tak bez povšimnutia. Všetko má svoj význam, každá jedna maličkosť, každý jeden človek, ktorý sa Vám dostane do cesty Vám má pravdepodobne niečo povedať. Vnímajte všetkými zmyslami.

Píšete, že máte strašnú potrebu niečo zistiť... Myslíte tým ohľadom vzťahu, ktorý skončil? Nevyrozprávali ste si to? A súčasná priateľka, Vie o Vašich citoch k bývalej? Klamstvo nie je dobré, buďte otvorený. Možno bude mať pre Vás viac pochopenia, ako Ste myslel a posunie Vás to ďalej. To, čo je „nevypovedané“ a akoby „stále utajované“, stále láka, aby sa tým človek pohrával v myšlienkach. A ako sám vidíte, vedie to len do zmätkov, berie Vás to silu a radosť. Vnútorne Vás to už viac krát ubíjalo, tak sa tým nenechajte ovládať. S Pravdou treba ísť von, nech je akákoľvek. Oslobodzuje to. Neuveriteľne : )))

Rozchod po rokoch veľmi bolí, či už po troch, alebo desiatich. Nie je v tom až taký veľký rozdiel. Tá bolesť je normálna, pretože s tým človekom Ste zažil niečo pekné, neopakovateľné a nedá sa to len tak hodiť za hlavu. Keď sú dvaja spolu vo vzťahu, naviažu sa spolu aj energeticky a toto spojenie trvá ešte nejaký čas aj po rozchode. A trvá určitý čas, kým sa úplne odpútate. Často je to bolestivé. Ale ono to prejde. (vôbec nezáleží na tom, či je to rozchod taký, že opustili Vás, alebo Ste opustil niekoho Vy...bolí to rovnako a každý by klamal, keby tvrdil opak...no treba sa veľmi snažiť, nech Ste nad vecou. Plač je prirodzený, sme ľudia...)

Viac krát Ste bol na dne, ako píšete, no snažte sa udržať si ten vyrovnaný stav čo najdlhšie, najlepšie stále...aj keď človek trebárs plače, dokáže byť nad vecou, pri čomkoľvek. Chcete ísť až za to a zistiť, kam až to vedie??? No dajte si pozor, aby Ste nezašiel priďaleko, naspäť sa ide veľmi ťažko, zvlášť, keď sa vraciate stále k tomu istému, točíte sa dookola, ako píšete. Nepadnite príliš hlboko, ten vzostup môže trvať dlho.

(a ešte jedna vec, spomínal Ste alkohol, že vtedy Ste úplne vedomý...radšej s tým skončite...ubíja to ducha, vaše vnútro, ovláda Vás to a Vy máte pri tom príjemný pocit, no je to krátkodobé, príliš plytké, niečo, čo prináša viac škody, ako úžitku...)

Veľa síl prajem...


Hore
  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 9 ] 

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 49 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.