úvodobsahfórum
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Aktuálny čas je Str, 13. Dec 2017, 17:31

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]




Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 36 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4
Autor Správa
PoslaťNapísal: Sob, 17. Jan 2015, 21:07 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Tomáš Erst píše:
Z článku o gravitaci od Kurta Iliga:

Shrneme-li nyní naše pozorování, dostaneme následující obraz:

Z jemnohmotnosti do hrubohmotnosti vlévající se síla zhutňuje svou přitažlivostí jí přitahovanou jemně rozloženou materii. Z dřívějších pozorování také víme, že kladné náboje jsou vždy vázány na hmotu, tj. že je můžeme považovat za funkci hrubohmotné hmoty. Vyvodili jsme z toho dále závěr, že negativní elektrony s kladnými náboji tvoří jednotu. Můžeme nyní tento obraz dále rozpracovat a vyvodit další závěr, že z jemnohmotnosti přicházející elektřina ve formě negativně se jevících elektronů proudí směrem ke hmotě. Ve skutečnosti se to odehrává tak, že tato elektrická síla, která přichází z vyššího stupně dění, působí na hrubohmotnou masu svou přitažlivostí při svém vstupu do hrubohmotnosti. Protože však námi viditelná, jak bylo předběžně vylíčeno, již napřed silou proniknutá zhutněná hrubohmotná masa nemůže být následkem její tíhy k tomuto proudění síly přitažena, působí síla ve formě elektrické energie svou přitažlivostí na hrubohmotnou masu tak dlouho, jdouce při tom současně svou cestou ve směru k hrubohmotné mase, dokud se s ní nesjednotí. Lze tedy tyto procesy podle zákona stejnorodosti vysvětlit způsobem, který byl Abd-ru.shinem v jeho učení opakovaně objasňován, tj. hmotnost může být rozdílná, ale druh je stejný, a oboje působí navzájem svou přitažlivostí, aby se v konečném výsledku doplňovaly a vytvářely jednotný celek. Protože se však dění odvíjelo od nejvyššího stupně k nejnižšímu, tj. k hrubohmotnosti, a ne naopak, musí tedy i přitažlivost síly vycházející z jemnohmotnosti působit na hrubohmotnost a nikoliv obráceně, jak se fyzici dosud domnívali.

Více na webu: http://poselstvigralu.nazory.eu/rubriky ... tacni-sila
Vďaka za Vás príspevok, pán Erst. :) Bolo to veľmi dôležité sem uviesť.
Potvrdzuje to to, čo som uviedol vyššie:
Citácia:
Zákon Akcie a reakcie alebo aj zákon Sejby a žatvy platí v celom stvorení, nielen v rovine hmotnej, ako to napríklad podrobne opisuje vo svojich prednáškach fyzik a chemik, zároveň PÁNOM povolaný zelený rytier Dr. Kurt Illig. Ibaže ten, kto prekladal jeho prednášky do češtiny/slovenčiny zase Wechselswirkung preložil nesprávne...
Pán Deny. Astrálne telo, ktoré ja môžem vidieť, mám ten dar, je iného druhu hmotnosti, ako fyzické telo. Podľa prazákona rovnorodosti zákon akcie a reakcie, tak ako ho definoval Newton, platí v astrálnej úrovni na telesa astrálnej úrovni, neplatí v astrálnej oblasti pre telesa hrubej hrubohmotnosti. Podľa prazákona rovnorodosti platí zákon akcie a reakcie, tak ako ho definoval Newton, v oblasti hrubej hrubohmotnosti len na telesa hrubej hrubohmotnosti. Astrálne telo ( telo zo strednej hrubohmotnosti), keďže je jemnejšieho druhu, pôsobí na fyzické telo (telo z hrubej hrubohmotnosti) vo väčšej intenzite, sile, než fyzické telo spätne na astrálne, pretože astrálne telo, ako jemnejšie telo, sa zachvieva vo väčšej rýchlosti, je priepustnejšie než fyzické telo. Takže pán Deny veľmi správna pripomienka a otázka. Vďaka Vám za to. :-)


Hore
 Profil  
 
PoslaťNapísal: Sob, 17. Jan 2015, 22:28 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Pre úplnosť tu dávam svoj slovenský preklad druhej prednášky Dr.Kurta Illiga:
2. Zákon vzájomného pôsobenia v duchovnom a materiálnom dianí ( Der Ruf dvojčíslo 3-4)
Každý úkaz či jav je podriadený niektorému prírodnému zákonu. Ale nie každý jav musí mať svoj vlastný, len pre neho platný prírodný zákon, ale skôr rozličné formy javov podliehajú jednej a tej istej zákonitosti. Tak napríklad teplo sa vyskytuje tam, kde dochádza k procesu spaľovania a je pri tom ľahostajné, či sa jedná o viditeľné horenie dreva, uhlia, oleja alebo plynu, alebo dochádza k menej či viac postrehnuteľným zmenám pri oxidačných procesoch. Ale i trením, tlakom, úderom, prechodom elektrického prúdu vodičom s veľkým ohmickým odporom, pri zlúčení koncentrovanej kyseliny sírovej s vodou a mnohými inými príčinami sa produkuje, alebo lepšie povedané, uvoľňuje teplo. Máme tu teda čo do činenia s mnohými javmi a dochádzame predsa stále k rovnakému výsledku: Je uvoľňované teplo, ktoré môžeme porovnávať a merať už stanovenými jednotkami. Nech už akokoľvek rozmanité sú cesty, pomocou ktorých získame teplo, vždy vyplýva výsledok len z jedného jediného zákona, zákona o zachovaní energie. Nech sa jedná o procesy horenia a oxidácie alebo o mechanické procesy, vždy budú uplatnené celkom presne merateľné formy energií a vzniknú buď nové látky s inou a menšou vnútornou energiou, pričom zbytok pôvodného množstva energie sa pretransformuje v teplo, alebo látky zostanú nezmenené a pohybová energie tlaku, nárazu či úderu bude premenená v teplo, zatiaľ čo v prípade elektrického topenia je bezprostredne premenená v teplo elektrickej energie.
Fyzik dosiaľ hájil stanovisko, že možnosť vypátrania a poznania prapôvodnej príčiny tohto a vôbec akéhokoľvek javu nám chýba. Pomenoval preto nepoznané príčiny, ktoré deje a javy vyvolávajú, zjednodušene ako sily. Tak poznáme magnetické a mechanické sily, hovoríme o tiaži, napätí, príťažlivosti a naučili sme sa tieto sily chápať kvantitatívne, ani by sme poznali ich podstatu. Sú nám známe len účinky a len do tej miery v akej ich môžeme pozorovať. To platí dokonca i pre sily, ktoré sú v rámci fyzikálno-matematického pozorovania a uvažovania označované v istom zmysle ako abstraktné, ako nervová sila, pracovná sila a pod. Pôvodnému exaktne vedeckému spôsobu uvažovania boli z počiatku vzdialené tie sily, ktoré sme, s istým mystickým nádychom, zahrnuli pod pojem „schopnosti“, ako duchovné schopnosti, talenty, rozvaha, pamäť, ostatné tiež sugescia, telepatia, hypnóza atď.
Exaktný vedec, ktorý má praktické i teoretické skúsenosti v oblasti skúmania prírodných zákonitostí, je pri zahĺbení sa do Abd-ru-shinova učenia Grálu, postavený pred úkol zistiť, či existuje zhoda zákonitostí duchovných dejov, v tomto učení popísaných, s fyzikálnymi zákonmi, dosiaľ v exaktných vedách experimentálne uznávanými a overiteľnými. Pretože sa však učenie Grálu zaoberá, s dôslednou logikou, celkovým dianiam vo vesmíre až k jeho prvopočiatku, je tu po prvýkrát ukázaná cesta k možnosti fyzikálneho uchopenia i takých javov, ktoré boli dosiaľ praktikovaným skúmaním nedostupné, a zahrnúť ich tak do okruhu vedeckého pozorovania a úvah.
Vezmeme teda do úvahy najskôr základné zákony, ktoré sa týkajú prejavov sily. Fyzika sa vo svojich pozorovaniach obmedzuje na všetko to, čo je zjednodušene označené ako látka a matéria. Pohybuje sa teda výlučne v materiálnej sfére. Tvrdí tiež úplne správne, že dve hrubohmotné telesa sa v priestore nemôžu súčasne vyskytovať na rovnakom mieste, pretože sú navzájom neprestupné. Pre svetlo je v tejto súvislosti podané vysvetlenie v zmysle, že jeho šírenie je vlnové povahy a je sprostredkované veľmi jemnou, nezvážiteľnou látkou, éterom, ktorý zaplňuje i priestor medzi jednotlivými molekulami telies. Je teda, i cez nemožnosť váženia éterickej hmoty, akceptovateľná i iná látka v hrubohmotnom zmysle. Podobne je vysvetľovaný tiež prenos tepla. Pre podstatu magnetizmu chýba akákoľvek predstava a tiež príčina elektrických javov postradá presvedčivého objasnenia. Všetky menované javy sú nazývané silami alebo správnejšie, jednotne a jednoducho, silou a sú merateľné podľa svojich účinkov.
Nová fyzika, predovšetkým teoretická fyzika, pracujúca takmer výlučne s matematickými pomocnými prostriedkami, je o krok ďalej už tým, že rôzne formy sily skúma - nezávisle na predstavách o hrubohmotnej alebo materiálnej viazanosti - v ich zákonitých prejavoch alebo ich svojbytnosti. Patria sem elektrické vlny, najrôznejšie žiarenia, atómová teória a konečne veľké kozmické zákony síl. Každý pozná, aspoň podľa názvu, onen posledný prejav tohto vývoja, Einsteinovu teóriu relativity a vedecký spor, ktorý vyvstal ohľadne jej platnosti. Nech už sú všetky tieto sofistikované výskumy a špekulácie akokoľvek významné, môžu síce nakoniec viesť k nájdeniu matematických zákonitostí mnohých javov a k nájdeniu niekoľko bezprostredne experimentálne overiteľných postupov, dôkaz však, či terajšie práve platné predpoklady sú správne, zostáva stále vyhradený skúmaniu na hmotne uchopiteľnej báze.
Čo je teda sila? Fyzik jej pomocou označuje príčinu, ktorá vyvoláva nejaký prejav alebo, čo je taktiež, pohyb, alebo nejakým spôsobom mení pohybový stav telesa alebo javu. Pohyb je teda bezprostredným merateľným vyjadrením sily. Ak pozorujeme vesmír, poznávame, že všetko čo je postrehnuteľné, predstavuje jeden jediný pohyb, lebo každá hviezda opisuje vo večnom obehu svoju dráhu alebo sa otáča, tak ako stálica, aspoň okolo svojej osi. Vieme ale tiež, že i atóm sa nachádza v trvalom pohybe, a pretože všetka hmotná matéria je vybudovaná z atómov, nachádza sa v každom okamžiku všetko hmotné v pohybe, i keď to nevnímame priamo našimi zmyslami. Vieme tiež ďalej, že atóm obsahuje ohromné sily, lebo napríklad pri rozpade jedného gramu rádia, sa uvoľnia štyristo miliónov gramkalórii, tj. toto množstvo tepla by mohlo ohriať cca 4000 kg vody z 0o C na 100o C. Táto sila, označovaná ako vnútorná energia, je teda vyjadrením v atóme obsiahnutej pohybovej energie, alebo, pretože toto množstvo energie závisí na počte kladných nábojov jadra, obsiahnutých v atóme a počtu i rýchlosti elektrónov krúžiacich okolo jadra, je sila spočívajúca v atóme rovná súčinu celkového množstva elektrónov a ich rýchlosti s pripočítaním energie vlastného jadra. Že je to správne, potvrdzuje i stále znovu experimentálne preukázateľný zákon mechaniky, podľa ktorého sa sila rovná súčinu hmotnosti telesa a jemu udeleného zrýchlenia.
Pri predchádzajúcich úvahách sme ticho predpokladali, že elektrón má hmotnosť. Teoretický fyzik sa však prebojoval k poznaniu, že elektrón nemá úplne žiadnu hmotnosť v zmysle vážiteľnej matérie, ale že jeho hmota je len zdanlivá. Cez toto mimoriadne významné poznanie, sa však nemôže oslobodiť hrubohmotného spôsobu uvažovania, ale porovnáva túto zdanlivú hmotnosť s vážiteľnou matériou tým, že na základe celkom dôsledného matematického výpočtu, určuje hmotnosť elektrónu ako jednu 1835-tinu hmotnosti atómu vodíka. Rovnakým spôsobom je stanovený i polomer obehu elektrónu. Existuje tu zrejmý rozpor. Na jednej strane sa zastáva názor, že hmota elektrónu je v hrubohmotnom zmysle zdanlivá, zatiaľ čo na druhej strane je do predstav o elektróne vkladané čisto materiálne meradlo. Atómový teoretik vyvodzuje z tohto poňatia ešte ďalší záver, totiž, že v dôsledku zdanlivosti hmoty elektrónu je zdanlivý i atóm, zložený z elektrónu a kladného jadra, len zdanlivá je teda potom i z atómov zostavená a našimi zmyslami vnímateľná matéria. Súčasne zistil, že počet kladných nábojov, ktoré obsahuje jadro atómu, podmieňuje jeho atómovú váhu, teda jeho hmotnosť. Záver, že hmota elektrónu je len zdanlivá, objasňuje sa podľa toho i zistením, že hmotnosť elektrónu závisí na počte jeho kladných nábojov, pričom pojem náboj sa nezhoduje a nedá zlúčiť s hmotnou matériou. Pretože ale fyzik všetko, čo sa nedá zvážiť, nemôže bezprostredne začleniť do skladby svojho materiálneho svetonázoru, celkom popiera hmotný charakter týchto vecí a poslúži si k ich predstave filozofický pojem zdanlivý. Zdanlivé ale znamená - podľa spôsobov formulovania pojmov, na ktoré sme zvyknutí - že niečo v skutočnosti, tj. v absolútnom dianí, úplne neexistuje. Zdolať túto ťažkosť pre umožnenie názorných predstav, pomáha objasnený vývoj stvorenia, spísaný v Abd-ru-shinovom učení Grálu. Ako najspodnejšie a posledné stupne sú uvedené a vysvetlené stupne hmotného. Autor ale jasne rozlišuje medzi hrubohmotnosťou a jemnohmotnosťou. A tu spočíva bezpochyby kľúč k vysvetleniu „vážiteľnej a nevážiteľnej matérie“.
Z hodnoverného vysvetlenia celkového vývoja stvorenia vyplýva predovšetkým to, že niečo zdanlivého, v pravom zmysle tohto slova, neexistuje. Všetko, i keby sa to mohlo zdať seba abstraktnejšie, je vo veľkom absolútnom dianí skutočne existujúca. Preto, i keď sa hmota elektrónu zdá byť nezvážiteľná a neviditeľná, tak predsa nie je snáď zdanlivá, ale len nie je „po ruke“ ako niečo hrubohmotného a vnímateľného pozemsky-ľudskými pomôckami z dôvodu jeho jemnohmotnej prirodzenosti. Antipol k elektrónu, kladný náboj, je však prítomný na tom samom mieste, na ktorom sa už nachádza hrubohmotné teleso. Ako už bolo zmienené, fyzici dosiaľ zastávali názor, že kladný náboj je viazaný na vážiteľné atómy, ani by si mohli ozrejmiť, čo hmotného sa dá rozumieť pod kladným nábojom. K tomu nachádzame v učení Grálu jednoduché ujasnenie tým, že zavedieme pojem a skutočnosť jemnohmotností. Lebo je ihneď evidentné, že dva hrubohmotné telesa síce nemôžu zaujímať jedno a to isté miesto v priestore, iste jemnohmotné, teda nie z hrubej matérie pozostávajúce teleso, môže existovať okrem toho i v priestore hrubohmotného telesa. Toto vysvetlenie vytesňuje taktiež mylné poňatie, že hmota atómu, a tým i hmatateľná materia, je len zdanlivá. Skôr tu pri tom máme čo činiť s niečím hrubohmotným. Neexistuje nič zdanlivého na „tomto ani onom svete“, inak by boli všetky diania len jedným zdaním. Tomu však odporuje absolútna, nami všetkými uznávaná zákonitosť vo stvorení. Kde existuje nejaká zákonitosť, musí niečo existovať, pretože zákonitosť je poznateľná len na nejakom, vždy sa opakujúcom a reprodukovateľnom deji. Matematika hovorí úplne jasne, že „z ničoho len nič vzniknúť môže“ a že predpoklad pre vznik nového stavu spočíva v existencii niečoho predchádzajúceho. Na základe tohto poznania a praktického pozorovania mohol byť správne formulovaný základný zákon o zachovaní energie.
Sila a energia vyjadrujú rovnako príčinu a účinok. Lebo, keď hovoríme o obidvoch pojmoch, spojuje sa s predstavami o niečom existujúcom i účinok, ktorým toto existujúce môže pôsobiť. Každý človek môže u sebe vnímať existenciu pocitu sily. Je to vnímanie existencie alebo nutnosti nejakej sily k možnosti vykonávaniu práce. Pojem energie je naproti tomu obsiahlejší, pretože zahrňuje číselné vyjadrenie veľkosti sily. I keď môžeme účinky sily a energie merať, je ich pôvod a podstata stále najväčšou záhadou pre celé ľudstvo, ľahostajne, či sa jedná o fyzické, psychické, morálne alebo vyššie sily. Abd-ru-shin pred nami vo svojej histórii stvorenia odvíja obraz, ktorým nám podáva vysvetlenie bez medzier o každej forme sily a absolútnej zákonitosti, ktorej sú účinky vychádzajúce z týchto síl podriadený. Zatiaľ čo exaktný vedec uznáva fyzicky stále len jednu silu, ani by záležalo na tom, na základe akej jej formy ju skúma, hovorí človek - od najprimitívnejších domorodých národov až po kultúrne najvyvinutejšej zeme - len o zlých a dobrých silách. Abd-ru-shin odmieta tuto vieru ako neospravediteľný omyl a poskytuje presvedčujúce zdôvodnenie, prečo je spoluexistencia dvoch síl nemožná. Učí teda v duchovnom ohľade úplne to isté, čo fyzici poznali v hrubohmotnom svete už dávno ako prozaickú a vecnú skutočnosť. Nachádzame tým v týchto súvislostiach presnú zhodu absolútnou zákonitosťou v duchovnej oblasti, ktorá je vysvetlená v učení Grálu, a zákonitosti v materiálnej, fyzicky pozorovateľnej oblasti. V Abd-ru-shinových prednáškach sa jednoznačne hovorí vždy len o absolútnej zákonitosti a tým je i zdôrazňovaná jednota všetkých dejov v ich dôslednom priebehu. Keď je teda povedané, že sila sama pracuje a my ju musíme len riadiť, tak má táto skutočnosť, objasnená pre duchovné sily, platnosť v plnom rozsahu i pre materiálne použité sily. To vieme my všetci. Známe napríklad silu výbušnej zmesi benzínových pár a vzduchu, ktorú môžeme využíť v zážihacom motore a uvoľnenú výbušnú silu použiť k pohonu vozidla, tj. premeniť ju v pohybovú energiu. Ale práve tak, ako táto sila môže poslúžiť k prospešným účinkom, môžeme ju zneužíť k ničeniu a poškodzovaniu. Spočíva to úplne v našich rukách, či chceme silu priviesť k dobrým alebo škodlivým prejavom. Abd-ru-shin ale o použití sily nehovorí nič iného. Odmieta názor na súčasnú existenciu zlých a dobrých síl a dokazuje, že záleží len na tom, či človek silu privádza k dobrým alebo zlým účinkom ; sila sama zostáva v každom prípade rovnaká a prichádza z rovnakého pôvodu, len účinok je rozdielny, event. protikladný, ľahostajne, či ide o hrubohmotné alebo jemnohmotné alebo nakoniec o duchovné jednanie a činy.
Abd-ru-shin ale nezostáva stáť u týchto pozorovaní, ale ide ešte o krok ďalej tým, že uvádza a stanovuje zákon o vzájomnom pôsobení. Jednotné zákony, udržujúce všetko ako celok, sa prejavujú navzájom v ustavičnom vzájomnom pôsobení. Čo je teda vzájomné pôsobenie? Nič iného, než to, čo pri skúmaní účinkov síl stanovil už fyzik. Zhrňujeme to v zákone, ktorý hovorí: Sila vyvoláva protisilu, event. účinky vyvolávajú protiúčinky ; bez protipôsobenia nie je žiadne pôsobenie mysliteľné. Sila ako niečo, čo už vopred existuje, sa používaním nestráca. Ak necháme dopadnúť kladivo na tvrdý a pružný predmet, odrazí sa následkom pružnosti tohto predmetu zase späť. Ak zasiahne tvrdý a nepoddajný predmet, vracia tento silu späť v rovnakom smere, v ktorom úder obdŕžal. Ak pozostáva kladivo z materiálu, ktorý je mäkší než látka, z ktorej je zasiahnutý predmet, tak je od spätne obdŕžanej sily samo roztlčené či rozdrvené. Komu nie je známy príklad strelca, strieľajúceho kolmo na tvrdý predmet, a ktorý je následne zasiahnutý odrazenou guľkou. Fyzik bude prirodzene namietať, že musí byť zahliadnutý i smer, z ktorého sila prichádza, a uhol dopadu. K tomu môže byť bližšie prihliadnuté potom v ďalšej súvislosti, až budeme skúmať pohyb, priestor a čas. Predbežne uvažujme len o kolmo sa vyskytujúcich silách a predstavme si, že tiež vesmír je priestorovo ohraničený a že všetky pohyby - nech už sa zdajú sebapriamejšie - sa vracajú po eliptických dráhach k svojmu východisku.
Práve tak, ako sa sila vyvolaná úderom kladiva vracia znovu ku kladivu, zasahuje i sila, vyžiarená prostredníctvom ľudskej myšlienky, v priebehu absolútneho diania, opäť pôvodcu. Vždy podľa toho, či riadi tuto silu k dobrému alebo zlému skutku, bude sa mu vracať tiež z toho istého smeru, teda od dobrého alebo od zlého, k nemu, pre neho, alebo proti nemu. Presvedčujúci výklad slov: Čo človek zasieva, to zožne.


Hore
 Profil  
 
PoslaťNapísal: Sob, 17. Jan 2015, 22:29 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Pokračovanie:
Ak pochopíme tento zákon vzájomného pôsobenia plne, budeme môcť uzavrieť každý kruh a smer uvažovania. Je ľahostajné, či človek do neho vložené a jeho prežarujúce sily, vedie dobrými cestami, ostatným pomáha alebo usiluje k čisto materiálnemu vylepšovaniu a tým k prospešnému hrubohmotnom pôsobení, v každom prípade bude žať sejbu, nech je to už slobodné pokojné svedomie, vážnosť, uznanie, rešpekt alebo nakoniec rýdzo pozemsky materiálny úspech. Ak privedie však silu k akémukoľvek zlému prejavu, bude moc zožať tiež len škodu. Tyran rozdúchava vzburu, nenávisť, nízke inštinkty tak dlho, dokiaľ plod jeho temnej sejby nedozreje a všetky jeho zlé skutky sa v mnohom väčšom meradle, z rovnakého smeru ktorým boli vedený, od potlačovaného národa, na neho spätne nenahrnú a neprivedú k záhube jeho samého. Kedy sa to stane, je vo večnom dianí ľahostajné, ale raz, v danej hodine určite, na tomto alebo onom svete. Základný zákon zostáva vždy v platnosti, totiž, že sila vyvoláva protisilu. Vzájomné pôsobenie nachádzame všade, je úplne jedno, či sa jedná o materiálne alebo duchovné deje. Jedno zasahuje do druhého, lebo silou našich myšlienok sa môžeme rozhodnúť k jednaniu a ďalšej sile, ktoré máme všade k dispozícii, uvážlivo materiálne uplatniť. Ak pozeráme sa na silu energeticky, tak sa znovu stretneme s číselným vyjadrením zákona vzájomného pôsobenia, s veľkým zákonom o zachovaní energie v materiálnom a duchovnom dianí.


Hore
 Profil  
 
PoslaťNapísal: Sob, 17. Jan 2015, 23:04 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Teda podľa Dr.Kurta Illiga sú zákon Akcie a reakcie (sila vyvoláva protisilu) a zákon zachovania energie jedným a tým istým zákonom vzájomného pôsobenia.


Hore
 Profil  
 
PoslaťNapísal: Ned, 18. Jan 2015, 18:50 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Deny píše:
PG však nabádá k tomu, abychom zákonitosti a fungující principy zkoumali a sledovali na konkrétních případech.
Presne tak. Človek má sám skúmať a bádať, čo sa mu vo forme náuk podáva a nie im slepo veriť dávaním súhlasu rozumu s učením, ktoré sa tu predkladá. Človek sa má sám namáhať, aby porozumel základným dejom vo stvorení, nesmie človeku zostať nezodpovedaná ani jedna otázka. I pre jednu jedinú nezodpovedanú otázku môže sa stať pre človeka duchovný vzostup nemožným.


Hore
 Profil  
 
PoslaťNapísal: Pon, 19. Jan 2015, 15:19 
Offline

Registrovaný: Pon, 05. Nov 2012, 21:05
Príspevky: 829
Bydlisko: Nová Ľubovňa
Emily píše:
plamen píše:
Tato "energie" tedy zdánlivě působí hladce jen směrem dolů a vzhůru jen v omezené míře. Aby mohla totiž tato zpracovaná síla působit, resp. odcházet směrem vzhůru, ovlivňovat a působit na vyšší úrovně, musí mít potřebnou čistotu zpracování skrze chtění duchovna, která jedině otevírá cestu vzhůru, jinak zůstává tato zpracovaná síla na dotyčné úrovni trčet ve stejnorodých formách nebo dokonce klesá dolů, jsou-li tyto formy zpracování hutnější ...


Vystihl jste to! Potvrzují to i ty praktické zkušenosti s řešením karmických nemocí.
V skutočnosti pán moderátor Plamen iba inými slovami napísal to, čo stojí napísané v prednáške Kolobeh žiarenia, čím opäť dokázal svoju znalosť Posolstva.


Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
Vytvoriť novú tému Odpovedať na tému  [ Príspevkov: 36 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4

Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © Group, Style.