www.poznanie.sk
http://duchovno.poznanie.sk/

Pomoc
http://duchovno.poznanie.sk/viewtopic.php?f=28&t=293
Stránka 1 z 1

Autor:  Beleghilion [ Pon, 19. Okt 2009, 19:54 ]
Predmet príspevku:  Pomoc

Ahojte... potrebujem pomôcť a hlavne poradiť
Už dlhšiu dobu mam pocit ako by som mal prázdnu dušu - stále som smutný, cítim sa osamelo a nepochopene . Akúkoľvek činnosť ktorú vykonávam ma nenapĺňa nijakou radosťou a keď hej tak len na chvíľku a potom príde znova smútok. Co je najhoršie že nemám žiadny ciel ktorý by som chcel dosiahnuť, ktorého snaha o dosiahnutie by ma napĺňala.
Aj keď som sa snažil s tým bojovať a tešiť sa z obyčajných veci (zdravie, škola) alebo sa cez to nejako preniesť ...nepomohlo to a ja som čoraz zúfalejší.
Dobrý kamarát mi odporúčal aby som častejšie chodil von medzi ľudí ale medzi svojimi rovestnikmi sa cítim ako lev medzi ovcami - ich hodnoty, správanie a zmysel života sú pre cudzie aj keď sa nad nich nechcem povyšovať.

Písanie svojich pocitov na papier mi nikdy moc nešlo ako vidíte ale dúfam že ma pochopíte a pomôžete mi.
Ak som to dal do zlej témy alebo som nejako porušil pravidlá tak sa ospravedlňujem.
Prajem pekný deň

Autor:  spravca [ Pon, 19. Okt 2009, 21:09 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Byť bezstarostným sa dá iba ak človek žije povrchne a je "vonku". Ak však začne kráčať "dovnútra" a otvárať svoje duchovné vnímanie, je akoby na polceste medzi dvomi svetmi. "Radosť" z vonkajšieho života už nemá to "čaro" ako predtým, a vnútorné šťastie z vedomého bytia neprichádza, lebo ešte človek neprecitol duchom.

To, čo prežívate, je teda veľmi dobré. (A určite nie ľahké). Ale o to dôležitejšie. Je to pre Vás veľmi významné obdobie života, v ktorom Vám práve ten tlak, ktorý pociťujete ako prázdno na duši, pomáha duchovne zosilnieť. Nebojte sa, ono to nebude trvať takto "večne". : )
Ak neutečiete a vytrváte, bude Vám daná pomoc a bude Vám uľahčené, až budete stále ľahší a nakoniec sa budete "vznášať" šťastím, proti ktorému sú všetky pozemské radosti smiešnou paródiou. Nikdy sa nebudete chcieť vrátiť k starému a terajšie starosti sa Vám budú zdať nepatrné a ľahké. Potom budete šťastný kdekoľvek, bez ohľadu na vonkajšie podmienky života.

Ak môžem poradiť, skúste byť čo najviac bdelý, buďte čo najpozornejší. Snažte sa byť čo najviac vedomý si svojho okolia a seba v ňom. Pomôže Vám to utíšiť myšlienky, ktoré zatarasujú cestu k duchovnému vedomiu. A pomôže Vám to prekonať aj smútok - veď ten vzniká iba ak človek premýšľa o svojej situácii a neustále porovnáva to, čo bolo, s tým, ako to je, a v zúfalstve uvažuje nad tým, že to tak bude i naďalej. Ale ono to také nebude. Čím skôr sa vymaníte zo života v myšlienkach, tým skôr sa vaša situácia môže zmeniť.

Autor:  dominika [ Str, 21. Okt 2009, 14:52 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Keď máme radi samých seba, takých, akí sme v prítomnosti, otvára sa nám priestor k osobnej sile. Chvíle osamote, v kľude, čas strávený sebavnímaním a pozorovaním je to najdôležitejšie, čo si môžeme vytvoriť. Naša duša k nám môže hovoriť jasnejšie.
Ak chceme nájsť to, čo robiť so svojím životom, možno je to len otázka času, kedy to objavíme. Pocit radosti vychádza často z poznania, že nie sme sami. Čokoľvek, o čo žiadame, to aj dostaneme.
Keď prežívame smútok, pomáha nám to objaviť samých seba. Keby sme nikdy nezažili smútok, možno by sme si nikdy nevážili radosť. Radosť a harmóniu mysle objavíme cez sebapoznanie. Každá vnútorná bolesť nás upozorňuje na tú oblasť v našom živote, v ktorej sa učíme byť pravdiví sami k sebe.
Sebapoznanie vyžaduje čas o samote, obrátenie sa do seba, skľudnenie sa, uvoľnie si tela a stíšenie emócií. Začneme objavovať jemnejšie náznaky, nájdeme odpovede na mnohé otázky a tým i ľahkosť a radosť. Takú, ktorú budeme čerpať zo seba a vysielať v podobe lásky, lebo láska je radosť.

Autor:  jargo [ Štv, 22. Okt 2009, 18:48 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Tzv. prázdna duša (správnejšie - obdobie kedy dochádza k určitej nespokojnosti vo vývoji individuálneho vedomia s prežívaním vonkajšieho i vnútorného sveta) je obdobie skôr rastu, obdobie hlbšieho nazerania a hľadania niečoho hlbšieho než sme doposiaľ prežívali, bližšie svojmu vnútru než to čo ponúka samotné okolie...pričom búranie starého, hľadanie nového neprebieha rýchlo, ľahko, jednoducho... je to ocitnutie sa na nejakej križovatke, prekážke na ceste jedinca ísť inou novou cestou, kde postupne nachádzame svoje autentickejšie Ja... hľadáme niečo dokonalejšie, duchovnejšie, keďže otázka bola položená na tomto duchovnom portáli.
Práve smútok, nespokojnosť môže byť cesta k sebe a nemôže byť chápaná ako negatívum, práve naopak, opačné polarity spolu koexistujú, tak smútok a nespokojnosť je možnosť nájdenia novej hlbšej spokojnosti, poznania, žitia.
...je to sebapoznávanie tak ako to presne popisuje Dominika i správca.
Zároveň hľadáme nové múdrosti, intelektuálnu pravdu v knihách (podľa úrovni na akej sa nachádzame),
čím si pestujeme hlbšie myslenie a nazeranie... cvičíme meditáciu, kľud mysli, hľadáme a nachádzame v sebe odpovede, rastieme v rovnováhe na všetkých úrovniach telesnej, citovej, mentálnej, Duchovnej.

Autor:  marika [ Štv, 29. Okt 2009, 15:27 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Beleghilion píše:
Ahojte... potrebujem pomôcť a hlavne poradiť
Už dlhšiu dobu mam pocit ako by som mal prázdnu dušu - stále som smutný, cítim sa osamelo a nepochopene . Akúkoľvek činnosť ktorú vykonávam ma nenapĺňa nijakou radosťou a keď hej tak len na chvíľku a potom príde znova smútok. Co je najhoršie že nemám žiadny ciel ktorý by som chcel dosiahnuť, ktorého snaha o dosiahnutie by ma napĺňala.
Aj keď som sa snažil s tým bojovať a tešiť sa z obyčajných veci (zdravie, škola) alebo sa cez to nejako preniesť ...nepomohlo to a ja som čoraz zúfalejší.
Dobrý kamarát mi odporúčal aby som častejšie chodil von medzi ľudí ale medzi svojimi rovestnikmi sa cítim ako lev medzi ovcami - ich hodnoty, správanie a zmysel života sú pre cudzie aj keď sa nad nich nechcem povyšovať.

Písanie svojich pocitov na papier mi nikdy moc nešlo ako vidíte ale dúfam že ma pochopíte a pomôžete mi.
Ak som to dal do zlej témy alebo som nejako porušil pravidlá tak sa ospravedlňujem.
Prajem pekný deň

neboj sa svojich pocitov. Je to normálne. To len ty si hľadáš nový zmysel života, nové nazeranie. Keď sa bližšie pozrieš na ľudí a situácie okolo seba, prídeš na to, že sme všetci rovnakí, iba s inou úrovňou poznania ku ktorej všetci smerujeme. Niektorí už v tomto živote, iní v ďalších. Marika

Autor:  Beleghilion [ Str, 03. Feb 2010, 21:00 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Ahojte ...ďakujem vám za vaše rady dosť mi pomohli. A práve preto sa na vás obraciam s ďalším problémom ktorý možno ani nesúvisí s týmto fórom (dúfam že sa nenahneváte), no potrebujem pomôcť a už raz ste mi pomohli tak vo vás verím že ma nesklamete :)
Tak začnem... patrím medzi ľudí ktorí sú skôr uzavretejší do seba a nad vecami často premýšľajú. A preto sa asi aj cítim dosť často osamelý a nepochopený. Nevravím že nemám žiadnych kamarátov s ktorými by som si občas zašiel von ale tých pravých priateľov mam veľmi málo, vlastne len jedného. Tohto kamaráta poznám už dlho a máme veľa spoločných zážitkov a záľub a hoci viem že mi rozumie skoro vo všetkom a môžem sa sním rozprávať o čom chcem, občas cítim že sú veci v ktorých ma nechápe.
Asi pred rokom sa mi podarilo stretnúť osobu z ktorej som vycítil že ,, toto je osoba s ktorou sa môžem rozprávať o všetkom a porozumie mi". Bola to moja učiteľka dejepisu - mladá pekný baba. Spočiatku som to nejako ignoroval a bral som to tak že je to moja učiteľka dejepisu (ja mam veľmi rád históriu) a preto som si ju tak obľúbil, že konečne mam v skole niekoho s kým si môžem pokecať nie len o dejepise ale aj o knihách či hocičom inom. No postupne som prichádzal nato že to nebude také jednoduché a že táto baba mi fakt rozumie. Začali sme si spolu písať na jednej nemenovanej stránke a ja som začal dúfať že sa staneme kamarátmi. To sa spočiatku darilo ale postupom času som prišiel nato že kamarátmi nikdy nebudeme. Keď som si to uvedomil bolo mi hrozne, cítil som sa sklamaný smutný a podrazený. Veľmi som chcel resp. chcem sa s ňou kamarátiť a v podstate ani neviem prečo. Asi preto že sa s ňou dalo vždy tak dobre porozprávať, že si ma vždy tak ochotne vypočula a poradila mi. Podvedome som veľmi chcel stretnúť niekto kto mi bude rozumieť a keď som ho konečne stretol tak na mňa tá osoba kašle.
Dúfam že ma pochopíte a aj keď to sem asi nepatrí niečo mi poradíte, potreboval som sa o tom s niekým porozprávať ale sám doma s rodičmi napríklad nato nemám nejako odvahu tak aspoň takto anonymne. Ďakujem

Autor:  spravca [ Štv, 04. Feb 2010, 04:46 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Hmmm. Nebude to napríklad tým, že ako žena vycítila, že by to mohlo začínať prekračovať rámec kamarátstva? Aspoň podľa toho sklamania, o ktorom píšete, by to tak i mohlo byť.

Viem, že je dosť ťažké nájsť ľudí, s ktorými sa dá rozprávať o niečom vážnejšom, a to z dvoch dôvodov. Jednak drvivú väčšinu ľudí dnes zaujíma viac to, ako "mať", než ako "byť", a potom tí, ktorí skutočne hľadali a našli, sa o tom nerozprávajú, ale to žijú.

Možno by ste našli nejakého človiečika vašej krvnej skupiny prehrabávať sa niekde v kníhkupectve v duchovnej literatúre, alebo na nejakých duchovných prednáškach či duchovne zameraných akciách. Alebo sa skúste viac pozerať na ľudí otvorenými očami a možno zistíte, že takých ľudí máte v svojom okolí, len ste to o nich nevedeli. Prajem veľa šťastia.

Autor:  dominika [ Štv, 04. Feb 2010, 20:47 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Ľudia robia často krát chybu, že sú na druhom človeku určitým spôsobom príliš citovo naviazaní. Je to škodlivé a v žiadnom prípade to človeku nijako neprospieva.
V žiadnom prípade sa nepotrebujete izolovať od druhých ľudí, aby ste bol sám sebou. Netrieďte ľudí na tých, ktorých máte rád, a tých, ktorých máte možno menej rád. A zároveň od tých "milujúcich" potom vyžadovať nejaké výsadné postavenie. Našim zámerom by nemala byť pripútanosť na ľuďoch, ktorých "Milujeme", lebo je to z našej strany voči nim obmedzovanie.
Mať niekoho rád neznamená mať strach, že naše city nebudú opätované. Láska vyžaduje bezhraničnú vnútornú silu, vyrovnanosť a slobodu, a tiež slobodu, ktorú druhým dávame.
Mnohí vravia : "Mám Ťa rád", no v skutočnosti majú na mysli "Potrebujem Ťa". Pokiaľ druhého človeka potrebujeme, nie sme dostatočne slobodní. Ak žiadame od druhých niečo, čo nám nedávajú, pravdepodobne chceme, aby vyplnili našu vlastnú prázdnotu. No naplniť ju môžeme len my sami. Ak sa lepšie pozrieme na akúkoľvek situáciu, zistíme, že sme si ju vytvorili sami, aby sme sa niečomu naučili.
Je potrebné v hlbšom slova zmysle dospieť. Každá životná situácia, ktorá vám príde do cesty, je príležitosťou vnútorne rásť. Hlavu hore, máte na to všetky predpoklady :)))

Autor:  marika [ Pia, 05. Feb 2010, 17:42 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

ahoj smutný chlapče. Chápem tvoje pocity rovnako, ako pocity a správanie tvojej učiteľky. Určite ťa má rada aj ona, len nechce zblíženie tak, ako si to predstavuješ ty. Viem o čom píšem, lebo som sa viackrát ocitla v podobnej situácii. Ten odstup je potrebný a je na prospech jej i tebe. Ona má svoj život a ty to časom pochopíš. Ale ver mi, je tvoj najlepší priateľ a podobný odstup ťa iba posunie na cestičke vpred. Bude z teba odolnejší človek. Želám ti veľa šťastia v živote. Marika

Autor:  Beleghilion [ Ned, 07. Feb 2010, 22:17 ]
Predmet príspevku:  Re: Pomoc

Ďakujem vám ....hádam sa poučím

Stránka 1 z 1 Všetky časy sú v GMT + 1 hodina [ letný čas ]
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
http://www.phpbb.com/