Dobrý deň, ľudia, som tu nový, volám sa Janko a mám 21 rokov. Už dlhšie som si čítal toto fórum, ale dnes som sa rozhodol sem zaregistrovať, lebo celkovo táto stránka sa mi páči a to aj hlbokou pravdivosťou mnohých článkov. Rád by som začal preto v tejto téme o „skúsenostiach“ v živote... zažil som hlboké pády, kedy som začal mať okolo druhého ročníka na gymnáziu depresie, bolo v tom veľa vecí, neláska k sebe, sebanenávisť, sebaopovrhovanie, strata zmyslu života, lebo som už vtedy hľadal, čo je Pravda, kde je a tak, už som vedel, źe v katolíckej cirkvi som nenašiel čo som hľadal, hoci odmalička ma k tomu viedli, na mnohé otázky mi katolicizmus nedal odpoveď. Takisto sa mi nezdalo, že by Kristova smrť na kríži bola vôľou Boha „Otca“, aby až tak sa s ľuďmi uzmieril, svoj hnev... depresie sa stupňovali, viackrát som sa i chcel zabiť, temné myšlienky začali byť nutkavé a akoby ma zvádzali dáke hlasy na to, aby som si i podrezal žily... začal som chodiť k psychiatrovi, brať lieky a aj k psychologičke. No nepomáhalo mi to, no okolie bolo láskavé a mnohí zaregistrovali, že sa mením. Podali mi pomocnú ruku, podporu. Ale ani to úplne nepomáhalo, iba čiastočne... až raz prišlo k zlomu, kedy som chcel sa konečne zabiť, no vtom som sa nemohol zrazu hýbať, ochromelo mi telo. Vtedy sa udiali zvláštne veci... vyvrcholilo to tým, že keď som sa nakoniec po tom upokojil, až potom som sa mohol hýbať a v duchu som si povedal, že nemienim ublížiť ani rodine, ani sebe ani tomu, kto ma miluje. Kristovi. Začal som na sebe pracovať,začal sa mať pomaly rád a negatívne stavy v mysli ešte boli, ale namiesto boja s nimi a ich potláčania som ich začal brať ako hostí, ktorí prišli a ktorí odídu a zameriaval sa na krásne okamihy v živote, začal Bohu ďakovať za to, čo mám... za fyzické zdravie, rodinu, priateľov, domov, za západ Slnka, spev vtákov, šum vetra atď. a negatívnych myšlienok a stavov ubúdalo a ubúdalo, až nakoniec som i zvládol maturity a teraz som úspešne skončil na VŠ prvý ročník. Ale toto všetko nie je nič v porovnaní s tým klesnutím na „dno“, čo boli tie najcennejšie skúsenosti... s odstupom času už vidím ich prínos. Nech je toto posolstvo posolstvom sily Svetla, ktoré je mocnejšie než temnota