Sedíš vonku pred panelákom na chodníku a si taký šťastný
že ti vôbec nič nechýba.Si absolutne naplnený prítomnosťou
a je ti tak dobre že ti tečú slzy od šťastia, neriešiš ľudí čo chodia
okolo neriešiš autá, zvuky, ani vlastné myšlienky ktoré sa ešťe na začiatku
pokúšajú vznikať, ale tým, že ich necháváš byť ako všetko ostatné,
ale nie že cielene jednoducho tak s dobručkom v srdci tak nenásilne
plný lásky a z tej lásky dávaš všetkému slobodu necháváš byť všetko
a láska sa tak zvetšuje že sa v nej celý rozplývaš, celé telo sa ti chveje
láskou a nekonečným šťastím a ty v tom okamihu si vďakou si všetkým ,
nemusíš ďakovať bohu lebo si v ňom on to vie ako ti je a ti vieš ako je on
je to nekonečne krásne, ale ešťe si začínaš uvedomovať, že tu musíš ešte
možno niečo urobiť možno splatiť nejaký dlh životov ale už to neriešiš myšlienkami vieš, že duša ti napovie v danej situáci keď príde už sa nemusíš
trápiť,nemusíš rozmýšlať čo bude ako čo urobíš lebo si našiel toho najlepšieho
priateľa svoju dušu, ktorá je prepojená s celým bytím u nej nájdeš všetko čo si kedy hľadal, ona ťa povedie tam kde sa máš dostať,je to takééé
jednoduché všetko sa deje s láskou
|
