Byť láskou znamená úplne otvoriť svoje srdce a stať sa kanálom božskej lásky, vtedy sa dávanie a prijímanie stane takou samozrejmosťou, že človek sa nad tým prestane pozastavovať

Vec vnímania je u človeka záležitosťou jeho duchovných schopností. Hoci k vnímaniu máme všetci rovnaké dispozície, schopnosť vnímať je u každého rôzna, úmerne jeho schopnosti udržať čistú a jasnú myseľ.

Ak sa človek sa napríklad pozerá na strom, čo vlastne vníma? Stom? Veď ešte kým ho začne vnímať, hneď sa medzi človeka a vnímaný objekt postaví všemúdry rozum a povie: Toto je strom. Je to taký a taký strom a volá sa tak a tak. Potom možno človek ešte múdro dodá, že z tohoto dreva sa vyrába nábytok a už sa vidí sedieť niekde v pekne zariadenej izbe, možno s niekým, s kým by tam bol rád, a začne snívať sen o svojich túžbach. A čas plynie, stále sa pozerá na strom, ale vidí ho vôbec? Nebol to iba názov a vonkajší vzhľad stromu, čo na chvíľu vnímal? Teraz si asi poviete: a čo mal vlastne vidieť? Možno to, že strom je živý, ako neúnavne dvíha svoje „ruky“ ku svetlu, jeho majestátnosť a dôstojný pokoj, ktorý z neho žiari, konáre a listy, ktoré vo vetre každým pohybom vyjadrujú niečo tajomné a krásne a hovoria ku všetkému živému navôkol... Ale to musíte vidieť sami, to sa nedá povedať.

ked si láska nemusíš dávať nemusíš príjímať.Deje sa čo sa má.

Nicméně bez dávání a braní nemůže docházet k přirozené výměně a to ve mne vyvolává obavu, zda by takový postoj nevedl ke strnulosti. Co si o tom myslí ostatní?

Z tohto dôvodu má vnímanie viacero druhov:
Vnímanie ľudského ducha,
vnímanie bytostných obalov ducha,
vnímanie jemnohmotných obalov ducha a
vnímanie hrubohmotných obalov ducha.
Vnímanie je to, čo ľudský duch a jeho jednotlivé obaly zachytávajú zo svojho okolia. Vzájomná spolupráca medzi vnímaním ľudského ducha a vnímaniami jednotlivých jeho obalov vytvára celistvé vnímanie človeka ako duchovnej bytosti.

...