Nedávno som si tu prečítala článok ako byť bdelý. Snažila som sa žiť podľa toho a ako tak sa mi to postupne aj darilo. Predvčerom som sa ale rozišla s priateľom po roku a pol a odvtedy akokoľvek sa snažím nemôžem umlčať moje myšlienky,spomienky, úvahy čo by bolo keby...Viem že to chce asi čas,ale napriek tomu som mala potrebu to sem napísať a akýkoľvek názor na to si rada prečítam:)

Vo vzťahu sa vždy každý pár na seba energeticky naviaže a toto spojenie trvá aj určitý čas po rozchode. Preto rozchody tak bolia. Trvá určitý čas, pokým sa toto spojenie "pretrhne" a viac to nebolí. Ako píšete, chce to čas.
Po rozchode sa dá byť bdelý. Myslím si, že je to jediná cesta, ako sa „nezblázniť“. Tiež som odišla od partnera po viacerých rokoch. Napriek tomu, že som ho mala stále veľmi rada. Ono má totižto len taký vzťah zmysel, v ktorom majú obaja partneri spoločný vyšší duchovný cieľ.
Veľmi Vám pomôže čítanie duchovnej literatúry. Máme v ponuke množstvo dobrých kníh.
Na cvičenie sa v bdelosti Vám pomôžu tiež napríklad knihy od Eckharda Tolleho.
Prajem veľa síl.

Najhoršie, čo vo vzťahu medzi dvoma ľuďmi môže byť, keď jeden toho druhého neberie takého, aký je, ale chce toho druhého mať podľa seba. Nejeden vzťah aj dlhoročný na tom stroskotal. Bol to i Váš prípad, alebo pričina bola v inom? Čo bolo príčinou Vášho rozchodu?