Ako som sa sem dostala a ako som prestala fajčiť.
Nepoznala som túto stránku. Neviem už, kedy to bolo, keď som sa zaregistrovala po prvý raz a nie posledný, rada zabúdam heslá a iné dôležité drobnosti. Čo však isté je je to, že ma zaujala článkom Ako prestať fajčiť. Bola som týmto zlozvykom, čo je podľa mňa ešte veľmi pekné pomenovanie, tak ťažko postihnutá, že už to hraničilo s bojom o život , financie, s vážnymi úvahami o zdravom rozume ženy, dvojnásobnej matky, manželky v rozpadávajúcomsa vzťahu po dvadsiatich rokoch manželstva, na najlepšej ceste k depresii. Vtip bol tiež v tom, že som vôbec nehľadala rady pre fajčiarov, ktorí chcú s týmto športom prestať, ani rady , ako rozdúchať chladný rodinný krb, ani rady pre osamelé matky trpiace syndrómom vyhorenia, ktorým dospelé vtáčatá vylietajú z hniezda. Vlastne som veľmi nemala v danej chvíli až tak čo robiť. Mojim častým zvykom v takýchto momentoch nudy, ktoré občas prepadnú každého, bolo – modliť sa. A tak som sa vlastne nudila veľmi zriedka. Modliť sa a ďakovať Bohu je vždy za čo. Ale nie tak „učeno“, že desať razy to a päť razy ono, viac krát navštíviť to a to miesto a tam a tam vhodiť toľko a toľko... Viete, moja modlitba v tejto konkrétnej chvíli znela vo mne asi takto. Ach Bože... povzdych , taký úprimný a hlboký, že sa ktosi vedľa mňa opýtal, či mi je naozaj dobre... toľko vecí rieši človek, až zabudne, že sa má pripravovať hlavne na to, že sa bude musieť jedného dňa porúčať z tohto sveta a je to jedno, aký je starý... a čo duša? Kam pôjde? Poletí? A či bude padať? Čo bude mať oblečené? Čo si vezme so sebou? Bože a Pane môj! Tak som sa zahádzala, až cítim, že nemôžem dýchať! Ak som toho hodna, ukáž mi ako odčiniť a ako znova a kde začať... Na hrudi úzkosť, v srdci ľútosť, v ústach horčina a po tvári sa mi kotúľali a kotúľali slzy. Nuž - ako teraz... Sedela som, zízala na monitor, ktorý akosi stratil kontrast. Prsty rozložené na klávesnici a vedomie, že neviem ako ďalej... Pane, ja sa započúvam do okolitého hovoru . Ty mi napovieš, ako to už viac krát bolo! To bude iste to , čo potrebujem... a ako som tak sedela a počúvala okolo seba tu slovko, tam vetu, bez akýchkoľvek súvislostí, jedno slovo mi akoby vliezlo do uší. Poznanie... niekto to len tak povedal medzi rečou. Vôbec nepatrilo mne. Také obyčajné slovo. Ale stále sa mi akoby ozývalo v hlave. A tak som si ani neuvedomila, ako zahmleným uslzeným zrakom hľadím do chlievika Google a prsty skoby samé od seba písali slovko poznanie, a ďalej to poznáte. Dostala som na výber viac možností , ťukla som na duchovné poznanie, lebo tá kombinácia mi sedela... no a otvorila sa mi strana , ktorá okrem iných článkov v spodnej časti uvádzala tiež článok Ako prestať fajčiť. Vedela som, že je to zázrak. Jasné, teraz sa smejete! Toto? Zázrak? Ale choď ty... Nuž, pre mňa áno. Viete koľko vecí sa v mojom živote od vtedy zmenilo? Ale hlavne. Môj Pán ma vypočul! Prvé, čo bolo mojou povinnosťou napriek všetkým starostiam, v ktorých som sa vtedy samú seba našla, poslúchnuť Toho, ktorý vypočul moju prosbu. Lebo tam mi bol ukázaný prvý krok, o ktorý som prosila. Ten článok na poznaní – Ako prestať fajčiť – bol ten zázrak, ktorý mi spadol z neba. Bol najlepší , aký som kedy na túto tému čítala. Viete prečo? Lebo bol môj posledný tohto druhu. To, čo tam stojí nie je len múdre, ale i pravdivé a funguje to.
Prečo som tento príbeh napísala? Moja zásada je, ak ma život niečo naučí, poslať to ďalej. Je to moje poďakovanie Božím zákonom, ktorými sa nechávam viesť. V tomto prípade vám chcem povedať vetu, ktorá vyznieva možno pre niekoho na prvý pohľad čudne. „Milí fajčiari, ak chcete duchovne napredovať, v prvom rade prestaňte fajčiť!“ Ale keď sa nad vecou hlbšie zamyslíte...
