Vážená redakcia,
píšem vám ako váš niekoľko mesačný sporadický čitateľ ohľadom článku Vnímanie. Chcel by som sa pripojiť k Vašim radám a možno tiež trošku pomôcť čitateľom svojím pozorovaním. Prikladám druhú polovicu vami písaného odstavca, na ktorú reagujem, aby tí ktorí sa snažia, našli svoje vodítko k pokoju: -- Stále sa ešte pozerá na strom, ale vidí ho vôbec? Nebol to iba názov a vonkajší vzhľad stromu, čo na chvíľu vnímal? Teraz si asi poviete: a čo mal vlastne vidieť? Možno to, že strom je živý, ako neúnavne dvíha svoje „ruky“ ku svetlu, jeho majestátnosť a dôstojný pokoj, ktorý z neho žiari, konáre a listy, ktoré vo vetre vyjadrujú každým pohybom niečo tajomné a krásne a hovoria ku všetkému živému navôkol... Ale to musíte vidieť a počuť sami, to sa nedá povedať.- - ako nato, pozorovania pozorovateľa - - - je ťažké naučiť sa vnímať prírodu a všetko živé, keď Vás k tomu nik v detstve neviedol a vnímať živé bytosti, ktoré sa pre oči mnohých ani nehnú, tak ako živé. Keď sa dieťa, pubiš, dospelý či starec postavia pred strom čo sa im má vybaviť? Viete, ak si spomeniete na detstvo, prvé kroky..dajme tomu z detskej izby do obývačky. Najprv výzva zo strany rovnováhy, pár krôčkov a polokrôčkov, wuááá, fúúú ustáli sme to a ideme ďalej. Všetko je veliké, pozeráme dookola, miesto pod nohy, veď sa práve učíme tým najlepším spôsobom/vnímame/. Spoznávame predmety, tvrdé ako kameň, či mäkké ako v tej dobe my sami. Potom veci stabilné a pohybujúce sa. A čo nás lákalo viac? Predsa veci v pohybe, tie boli z každého uhlu iné a predsa vždy tie isté, a nebola s nimi nuda. Nie všetky boli živé, ale šlo o zábavu. Rastliny sa nehýbu/okrem pár druhov napríklad mäsožraviek, ale kto ich má alebo v rokoch 80tich mal?/a myseľ ich zaradila do záložky medzi veci. Život pre nás v tej dobe znamenal pohyb. My sami sme sa hýbali. Rast pokračoval a my sme si začínali odlamovať zo stromov konáriky, z kríkov listy, kvietky z lúky - bol to len materiál pre ďaľšie použitie. Stavanie bunkrov, luky a šípy, praky a kuše, palice od výmyslu sveta a korbáče na veľkú noc, jarabina do pluvátiek, alebo potrava - jablká, slivky, hrášok, mrkvička. To všetko aj keď bolo živé, pre nás bolo len vecami, hmotou bez ducha. Hmota, materiál, vec, hračka a všetko podobné = pre malú detskú myseľ bez života. Mám skoro tridsať rokov a pred 3-4rokmi som sa začal zaujímať o kvety, rastliny a stromy. Spolubývajúci flórista ich domov nosil často. Preto, že musel pripraviť do druhého dňa kyticu alebo nejakú ozdobu - takže ich bral len ako materiál. Alebo, niektoré v kvetináčoch, ktoré by už nik nekúpil, boli zvednuté, preliate, či polovyschnuté. A u nás sme sa im snažili dať ešte šancu. Veľa z nich mi daroval a ja som prijal zodpovednosť vrátiť im ich krásu.Veľa mi o nich povedal, naučil ma ako ich správne presádzať, zalievať, strihať atď., ale mne to nestačilo. Chýbalo niečo, niečo hlbšie, ťažšie zrozumiteľné, čo ma nutkalo hľadať na nich, s nimi a v nich. Pestoval som ich aj od semienka, či lístočku a čakal kým pustia korienky a každý deň ich kontroloval. Drahé moje zelené bytosti mi začali ukazovať chýbajúcu časť mojej skladačky. Zrazu sa začali obajvovať odpovede a ja som v tichosti pohľadom a doslova obzeraním každého cm2 zažíval niečo, čo verím, že máme v sebe, čo nás robí šťastnými. Dívavam sa na ne do dnes, otáčajúc menšie kvetináče v rukách, väčšie obchádzajúc, aby som videl ich život z každej strany a každého uhla. Keď som sa na každú kvetinku díval každý deň, pár minút, videl som rozdiely, rast, farby a ich premeny. Dal som im aj mená a zrazu sa z nich stali moji tichí priatelia, súčasť môjho sveta, živé bytosti plné vďaky za kúsok zeme a vody. Skromné duše, ktoré nám ukazujú pokoj a radosť zároveň. Ich vďakou za moju starostlivosť sú krásne veľké kvety, zdravé veľké a farebné listy, kľud a hlavne láska, ktorou obdarujú každý kúsok zeme a zaplnia ho živou energiou. Možno trošku dlhé, ale teraz späť - prestali sme oddeľovať živé od neživého. Skúste pozorovať živé bytosti a berte ich v tichosti, len ako bytosti. Bytosti, ktoré majú svoje mená a radi príjmu aj tie Vaše a akékoľvek ak im ich dáte z lásky. Všetko ostatné sa dostaví a spolu s dušou a ďaľšími dušičkami bytostí odhalíte veľa, veľa z toho čo túžite spoznať.
S prianím lásky pre všetky bytosti sveta.
Váš čitateľ ďuri
|